Je PKO K. O.?
Park kultúry a oddychu pravdepodobne nikdy nebol miestom pre dobrý spánok. Človek by mal dúfať, že ho nemajú ani tí, čo ho dostali do dnešného stavu. Ešte pred rokom sa v ňom konal aspoň ples bezdomovcov, čo bolo samo osebe nepochybne príznačné, ale tento rok už ani ten nie. Zahryzol sa doň i búrací stroj, a aj keď sa na chvíľu vzdialil, rana zostala otvorená, korisť mamonárov opäť trošku krvácala a opäť sa stala o niečo slabšou.
Každý však nesmierne intenzívne cíti, že naďalej ide o niečo vážne, pretože s PKO definitívne nespadne iba budova, ale aj celý rad nesmierne dôležitých princípov, nesplnených sľubov, za ktorými sa potom vynoria všetky tie nespočetné lži, veľkohubé vyhlásenia, intrigy a manipulácie. A potom už všetci budeme s istotou o tom vedieť – áno, iba takto to u nás chodí. To, čo zostane stáť vo vybúraných priestoroch, bude nepochybne väčšie ako čokoľvek predtým. Nemyslím tým iba akúsi pomyselnú halu, prenajímateľnú za obrovské peniaze – už dnes dostatočne veľké na to, aby sa zajtra mohlo bez unáhlenia povedať, že taká hala ani nemá zmysel. Ani najväčšia hala sa totiž už teraz nemôže premeniť na halenku, ktorá by to obrovské smetisko prázdnych ilúzií, sklamaných nádejí a sprzneného zdravého rozumu dokázala prekryť – akákoľvek náhrada je totiž už dnes príliš diétna.
Vlastne ako všetky tie stopy exaltovanej zúrivosti, ktoré mesto postihli v podobe blčiaceho amfiteátra, tržnice bez tržieb – jednoducho všetky miesta, ktoré sa človeku už ani nechce menovať, väčšinou teda tie, na ktoré si stihol sadnúť náš kresťansko-demokratický vták Kristián – pre mesto v tomto zmysle oveľa nebezpečnejší a zničujúcejší než onen cudzí vták, ktorým nás strašia. PKO chátra, ale akosi sa ho predsa nedarí zmiesť zo stola.
Aj napriek zbohatnutým rozhodcom, čo mu odpočítavajú nielen jeho, ale aj náš nevyhnutný osud v tomto „našom“, teda celkom nešportovom zápase; vlastne pri tejto kardinálnej prehre kultúry a slušnosti, už dávno vyzvanej najvulgárnejšími a najbarbarskejšími počinmi k večnému oddychu. Ako sa ono heslo rýchlo mení a rozdrobuje: Bratislava – a little big pity (malá ľútosť, no veľká škoda)!