Slobodní od pôstu
V známej historke rozpráva Chesterton o človeku, ktorý vyplával na more, aby hľadal ideálny ostrov. Keď ho zbadal v diaľke a priplával k brehu, všetko bolo skutočne ideálne: upravený prístav, sympatickí ľudia, obrobené polia... Až napokon zistil, že je v rodnom Anglicku.
Je veľa starých známych vecí, ktoré čakajú, že ich znovu objaví nejaký pátrač po ideálnom ostrove. Patrí medzi ne aj pôst. Väčšinou si ľudia myslia, že sú od neho slobodní. Aj keď už necítia tlak cirkevného príkazu a ľudských ohľadov, neznamená to, že tým prestal byť pôst pre nich potrebný. Patrí k ľudskej prirodzenosti rovnako ako starosť o zdravie, cvičenie v športe a umení, námaha, bez ktorej "za nič nestojí, čo nič nestojí“.
Paradoxne, duchovní povzbudzujú svojich veriacich do pôstu príkladmi z bežného života. V konzume a dostatku vychovaná mladá generácia zrazu uprednostňuje "natural“ nápoje, zdravú zeleninu, vystačí si s málom. V jednotlivcovi i spoločnosti je zakódovaný akýsi pud sebazáchovy. Objavujeme staronové pravdy o užitočnosti pôstneho jedálnička našich predkov. Je čo objavovať aj na samotnej pôstnej praxi. Nie je výmyslom kresťanstva. Pôst povznáša ducha. Preto si ho osvojili aj všetky náboženstvá. Anorexia ako odmietanie vlastnej telesnosti dokazuje, že v každej dobe hrozia pôstu i rôzne prestrelky. Svieži pohľad na pôst zavanul tohto roku aj z ortodoxného Východu. Konštantínopolský patriarcha Bartolomej I. v stredu zdôraznil, že v duchovnom živote i pre psychické zdravie a silu je prvým predpokladom príjemná duševná dispozícia, úsmev, pozitívne myslenie a nádej. Pôst nás učí zbavovať sa plytvania, okázalosti, povznášať sa nad vábenie reklamy a byť bližšie pri potrebách druhých. Podľa patriarchu má byť pôst "časom pravej oslavy a veľkej radosti“.
Človek má sledovať svoju najhlbšiu túžbu, ktorá tuší čosi z pôvodnej harmónie duše i tela. Môže sa cítiť slobodný od pôstu, no môže sa aj stať slobodný od pôstu, teda vďaka znovuobjaveniu tejto starobylej a bohatej životnej múdrosti.