Pilát demokrat
Dostať sa niekam "ako Pilát do kréda" značí ocitnúť sa niekde zdanlivo bez akýchkoľvek súvisov. Apropos, ani mnohí kresťania nevedia, prečo vlastne sa Pilát v kréde spomína, že ide o zvýraznenie historickej, reálnej a nie mýtickej skutočnosti Kristovej smrti.
Podobne zdanlivo bez súvisu sa Pilát dostal aj do demokracie. Presnejšie povedané do demokracie istého aktuálneho typu. Lebo nie je zlato všetko, čo sa demokraciou oháňa. Mám na mysli demokracie, stavajúce na individuálnych pocitoch väčšiny, nie na objektívnych hodnotách a zásadách. Demokracie pilátovského typu.
Pilát mal na obžalovaného Ježiša svoj názor. Viackrát deklaroval, že na ňom nevidí žiadnu vinu. Bol však vydierateľný. Mal rád svoj post i manželku, ktorej prítomnosť cisár na takýchto služobných pobytoch nedovoľoval ale toleroval. Aby si nemusel priznať svoju slabosť, obrátil sa na silu verejnej mienky. Tá sa dá vždy kúpiť a bola kúpená aj v tomto prípade. Sčítavanie hlasov nedalo veľa práce, ľud jednoznačne rozhodol a Pilát si umyl ruky. Mal ich demokraticky čisté. Väčšina dokáže odhlasovať aj justičnú vraždu, záleží, ako sa položí otázka a kto koľko zaplatí.
Jednou z ilúzií demokracie sú prieskumy verejnej mienky. Už pred dvadsiatimi rokmi sa Herstgaard vysmieval z toho, ako sa v Spojených štátoch neustále pýtajú päťsto ľudí, čo si má o danej veci myslieť ostatných 250 miliónov Američanov. Vox populi, hlas ľudu je zrkadlom hlasu médií, nie vlastného názoru. Sartori v tomto súvise navrhuje nepríjemný žart: skúsiť sa pri niektorom prieskume spýtať reprezentačnej vzorky nie to, čo si o danej veci myslí, ale čo o nej vie. Celkom isto by sme získali námety na niekoľko relácií o tom ako aj múdry schybí. Žart končí v bežnej praxi, kde sa na takýchto chabých základoch robia vážne rozhodnutia.
Keď v roku 1997 prebiehalo v Taliansku hlasovanie o dvojkomorovom parlamente (tal. bicamerale), 51 percent bolo za ústavné zhromaždenie a len 22 percent za dvojkomorové. Indro Montanelli si vtedy neodpustil poznámku, že väčšina hlasujúcich si pod „bicamerale“ aj tak predstavovala dvojlôžkovú izbu. Hovorím o iných, lebo sebe si to ťažšie priznáme. Ale bez žartu, skúsme si pri najbližších anketách aspoň súkromne položiť otázku, čo o veci vlastne vieme.