Stigma a nepredvídateľnosť
Dôsledky leteckej tragédie poľskej politickej a vojenskej reprezentácie vyvolávajú iracionálne otázky. Vybitie elity národa v Katyni a smrť súčasných lídrov tamtiež.
Presnejšie – cestou, ktorá mala vzdať hold nezabudnutým mŕtvym spred sedemdesiatich rokov. Stigma alebo varovanie? Naozaj existujú miesta nasiaknuté prekliatím skrz-naskrz?! Miesta natoľko rozvibrované neodpustenou a neodpustiteľnou vinou, že spôsobujú opakovanie a reťazenie ďalších nešťastí?! Tentoraz sa uvažovaniu v kategóriách náhody vzpierajú aj tí najvecnejší. Jednoducho, ťažko uveriť, ťažko prijať…
Druhé tajomstvo takmer neuveriteľnej udalosti tkvie v jej neočakávanosti a nepredvídateľnosti. Je smutnou vlastnosťou spoločenských (ale napokon i osobných) dejov, že vzdorujú akémukoľvek optimistickému plánovaniu, prognózovaniu, uzatváraniu raz a navždy. Mnohé z toho, čo sme sebazáchovne náchylní považovať za neochvejnú istotu, alebo predpoklad pevnejší od skaly, sa môže zrútiť z minúty na minútu. A všetko je nadlho inak. Vojny, prevraty, hromadné nešťastia, prírodné katastrofy. Zamiešajú karty, vymenia pozície, kal zo dna suda vyplavia na hladinu. Pôvodné životné scenáre sú definitívne preč a žiť sa musí… Čo bolo neplatí, čo bude ďalej, nevie nik.
A ešte čosi naliehavo dotiera v súvislosti s opakovanou poľskou národnou tragédiou. Nomen omen akoby neplatilo len pre ľudské bytosti. Katyň – názov, ktorý v sebe nesie znamenie popravy a šifru masakry. Masakry takej nehoráznej a podlej, že muselo prejsť viac ako štyridsať rokov, aby jej strojcovia a realizátori boli pomenovaní nahlas a verejne, nie šeptom a v domnienkach. Poľsko malo mať prezidentské voľby. Poľsko bude mať prezidentské voľby – len inokedy a v inom kontexte. V iných otázkach a náhle aj v iných prioritách. Voľby v tieni nepremlčateľnej katynskej smrti.