Ako chytiť čiernu mačku
Mrzí ma, že mnoho z mojich, najmä starších spoluobčanov nepochopilo ustanovenie vlády o tom, že niektorí dôchodcovia sa budú môcť slobodne rozhodnúť, či budú pracovať za plat alebo sa, naopak, venovať iba radovánkam. Rozhodnutie vlády však nie je ani sociálne, ani morálne, ani humánne, ani diskriminačné, ba ani normálne – je iba rýdzo ekologické.
Dôchodcov je priveľa a pribúdajú. Netreba dlho hľadieť do štatistík, aby bolo každému jasné, že dôchodca, ktorý si privyrobí, žije podstatne dlhšie, ako ten, čo si nič neprivyrobí a potom nemá na lieky, prípadne na zdravšie potraviny.
Nad našou spoločnosťou visí tzv. čierny dôchodcovský smog, cez ktorý do nej neprenikajú krásne slnečné lúče svetlej budúcnosti pre mladých a zdravých ľudí. Kamkoľvek sa človek pohne, tam je nejaký dôchodca – v električke, v úrade, v škole, u lekárov, na lavičke.
Často sedia aj pri televízore. Zavadzať a baviť sa na úkor mladých, múdrych a ohľaduplných ľudí – to teda dôchodcovia vedia poriadne. Som rád, že vláde je to jasné. Najmä keď zistila, že dôchodcovia sedia na miestach týchto mladých ľudí, ktorí sú im iba terčom posmechu. Bránia im v práci, bránia v rozvoji. Mladí ľudia v tomto čiernom dôchodcovskom smogu iba chradnú a hynú.
Vláda by však nemala zabúdať, že ako sa dnes správa mladšia generácia k staršej, tak sa bude správať ešte mladšia generácia k nej. To sa však dá už dnes vhodne odbúrať marketingom, surfovaním na počítačoch, bilbordmi a poriadnou masážou mozgov. Napríklad učiteľov vraj nie je dosť – ale čo to niekomu nejako prekáža?
Veď keby sme dnes položili referendovú otázku: „Chcete mať úplne sprosté deti za cenu toho, že by ste sa mohli mať o niečo lepšie?“ nad odpoveďou nikto nezaváha. Vládu treba pochopiť. Nie je v závideniahodnej situácii, aj keď sa do nej, ostatne ako vždy, dostala sama.
Je vlastne v situácii zo starého vtipu. Teda v situácii černocha, ktorý sa pokúša v absolútne tmavej miestnosti chytiť čiernu mačku. A pritom, rovnako ako on, vláda vie, že tá mačka v miestnosti nie je.