Kalkulanča imunitná
Je dosť možné, že za túto žartovnú prezývku by ma nemenovaná osoba aj žalovala. Alebo by mi dala jednu spakruky. Takže nebudem menovať, to sa nevypláca. Pritiahnuté za vlasy, pripúšťam. Tak ako Anne Bé by som niečo podobné mohla vymyslieť aj ostatným dámam a pánom v parlamente a oni/ony by sa mi pokojne mohli revanšovať hoci aj súdnou cestou. Zábavné na tom je, že opačne to neplatí, ale o tom potom.
Poslanci a poslankyne si, ako inak, odhlasovali trestnoprávnu beztrestnosť pod bezúhonným pláštikom poslaneckej imunity. Zmieňovaná pani môže aj ďalej rozdávať facky bez následkov. Anna a jej sestry a bratia používajú totiž ochranu seba samých pred sebou samými – a volá sa to imunita. Tá poslanecká ich pri (ne)dodržiavaní zákonov chráni lepšie ako obyčajný plebs chráni imunita organizmu pred záchvatom imunitofóbie.
Slovenské báje a povesti o čarokrásnej imunite už naozaj začínajú byť nudné. To je, ako keď každú stredu prepnete na Drišľakoviny a už vo vás tá stupídnosť ani nehrkne. Ale aby nebola otrava, hlavné úlohy sa raz za štyri roky náhodne preobsadia a scenáre sa kozmeticky prepíšu, žrebovaním sa rozhodne, ktože tentoraz imunitné jablko sváru nahryzne a zatne zuby. Vydrží. Nepustí. A hlasuje podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, Samozrejme, so zreteľom na záujmy rúk s volebnými lístkami, ktoré ho na imunizovanú stoličku posadili.
Nuž a presne v tomto bode to začína byť pre náš zákonodarný zbor príznačné. Imunitu si určite daroval veľmi rád. Domnievam sa, že naprieč celým voličským spektrom by sme len ťažko našli ľudí, ktorí by súhlasili so zákonom ? Ja som viac ako ty. Podpredseda Smeru Pavol Paška k tomu vyhlásil, že nikto nevstupuje do politiky preto, aby mohol vďaka imunite úmyselne beztrestne porušovať zákon.
Prečo sa mi potom natíska otázka, v čom je teda problém, že imunita je stále tu, večne živá. Žeby v tom, že na začiatku síce úmysel chýba, ale časom neúmyselne dotiera myšlienka: „Čo keby náhodou – tak keď už som tu, vlastne prečo nie?“