Hra o svedomie
Ľudia už vedia, že zachovať sa zásadovo je čoraz ťažšie. Niečo zhoršila aj komunikácia, pritom paradoxne ona sama sa zlepšuje v technickom zmysle takmer každým dňom. Ako hovoril Jan Werich, keď kedysi kráľ kráľovi odkázal, že je vôl, to trvalo.
Dnes to vie skôr, ako si to stačí pomyslieť. Internetové zverejnenia odkazov diplomatických depeší, nahrávky volajúcich si cez mobil, nahrávky hovoriacich v kruhu verných sú dôkazom, že už ostáva iba myslieť si a nepovedať, alebo povedať a myslieť to ako spravodajskú hru.
Krajiny sa dajú riadiť prostredníctvom mobilu a diplomatov, poslancov ľudu môžete mať iba ako zdanie demokracie. Svedomie a principiálnosť začínajú byť na smiech a ak sa tak začnete správať, môžete to byť práve vy, koho označia za búrača demokratických hodnôt. Lebo všetko je naopak – šaman má bavorák.
Verejná kontrola svedomia mizne. Šéfovia, a to nielen tí tam hore, ale aj vo firmách a štátnych ustanovizniach, majú čoraz menej poradných zborov, je čoraz menej ľudí v dozorných radách, ktorí by sa mohli navzájom kontrolovať. Je bežné stať sa šéfom voľbou, v ktorej členovia výberového konania dostanú trafiky, vytvoria kruh držiacich sa za ruky a zmocnia sa finančných prostriedkov, ktoré používajú na korumpovanie a falošnú lojalitu. Kto spomenie principiálnosť, je v princípe podozrivý.
Tak trochu sa dostáva do nášho života to, čoho sme sa tak ťažko zbavovali. Iné hovoriť a iné si myslieť. Začína to byť téma dňa. Verejná kontrola svedomia poslanca. Bude to asi potrebné, lebo svedomie je asi niečo iné. A kto najviac kričí, že ho chce chrániť? Kto sa to tu bojí o hodnoty demokracie? Tí, čo by si zaslúžili vyšetriť, ako to bolo so svedomím v minulosti. Kto chce dať hlavu na klát, kvôli dôvere je terčom posmechu. Hrôza.
Držím ti palce, pani premiérka. Inak sa to nedá a ani nebude dať. A ak zbohom, tak potom zbohom. Alebo, komu česť, tomu česť, pastierovi trúba. Alebo, kto druhému jamu kope, sám do nej padá. Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.