Nepodstatná majorita
Tento týždeň ma postretol inšpiratívny rozhovor a cezeň veľmi zaujímavý človek. Rozhovor je, domnievam sa, jeden z najnáročnejších novinárskych žánrov. A keď je naozaj dobrý, zrazu akoby ste spoznali nového človeka a mali tendenciu mu porozumieť, dokonca ho mať rád. Navodí vám úžasnú radosť z poznania.
Rukavicu, hodenú excelentným muzikantom a múdrym, svetaskúseným mužom Eugenom Botošom v zmienenom rozhovore chytám a ochotne vhadzujem do slovenského mediálneho ringu. Nedávno komentoval jeho reálie:
„Médiá k zlému obrazu Rómov prispievajú asi najviac. Úspechy Rómov v čomkoľvek ignorujú, zato dajú reportáž o tom, že Róm ukradol dve sliepky a drevo z lesa. Pritom vidíme, že ľudia z majority kradnú miliónkrát viac (spomeňme len taký nástenkový tender, pozn. autorky). Prečo nikto nepíše o tom, že idem nahrávať CD, kde bude okrem iných spievať aj George Benson, George Michael alebo Stevie Wonder?“
Aha, nenapísala som, že pán Botoš je Róm. No to by sa patrilo, pravda? Aby sme boli hneď od začiatku v obraze a mohli mať názor urobený ešte skôr, ako si prečítame prvú vetu. Takto to u nás, žiaľ, zväčša chodí. Smutná to väčšina, čo vie všetko dopredu (systémom: „Ja nie som rasista, ale…“) a neobohatí sa radosťou spoznávania.
Netýka sa to iba Rómov a Rómok. Tento prístup na vlastnej koži pociťujú všetci ľudia, ktorí sú čímsi (čímkoľvek) iní ako toľko ospevovaná majorita. Smiešne. Kto je to tá majorita a čím je taká významná? Ak spočítame všetkých (v čomkoľvek) iných, z majority sa razom stane minorita. Ale to je vedľajšie.
Mám jedného priateľa. Pre tých, ktorí myslia inak ako Malý princ, musím poznamenať, že okrem toho, že je to rozhľadený inteligentný, pracovitý a zábavný chlapík, je okrem iného aj Róm. Priezvisko má podobné ako jeden francúzsky prezident. A ja ho aj Prezidentom volám.
Nemá to rád, hoci inak je veľký humorista. Ja to však myslím smrteľne vážne, pretože o nič iné nejde, len o to, akí sme a čo a ako robíme. A iba to by sme si mali ceniť. To je všetko.