Helikoptéry nad...
Po týždni strávenom na lyžovačke v Litmanovej som sa vrátil do Bratislavy. Jarné prázdniny sa skončili. Syn zosmutnel, ja som si vydýchol, ale len na chvíľu. Pokiaľ som si užíval na horách, v Bratislave zatiaľ zúrila Budmericegate.
Helikoptéry lietali nad kaštieľom a hyeny, komunisti, boľševici a neviem kto ešte si navzájom nadávali. Ako tomu rozumieť? Pýtam sa sám seba, veď ministerstvo kultúry tvrdí, že zámoček nepredá a má záujem, aby bol zachovaný na pôvodný účel a po vypršaní zmluvy s Literárnym fondom opäť ponúkne kaštieľ na prenájom.
Nuž je to jednoduché, záujem je jedna vec a súčasná legislatíva upravujúca nakladanie s majetkom štátu druhá. Štát síce môže vo výberovom konaní vymedziť svoj záujem pri prenájme prebytočného majetku, ale rozhoduje najvyššia ponuka. Keď si dáme dohromady pripravovaný návrh SaS meniť dvojpercentnú dodatočnú daň pre umelcov na príspevok vyberaný na dobrovoľnej báze, transformovať umelecké fondy na nadácie a množiace sa informácie o stavbe pristávacích plôch pre helikoptéry na budovách, nie je ťažké pochopiť, prečo má časť umelcov strach, že o ,,svoj zámoček” prídu.
Napriek tomu je využitie zámku skôr len zástupný problém. Ten hlavný problém spočíva v návrhu na zrušenie povinných odvodov a s tým súvisiacim princípom činnosti fondov, ktorý sa nezmenil od čias socializmu. Som presvedčený, že táto zmena je nevyhnutná a že k nej skôr alebo neskôr dôjde.
Prinajmenšom nie je slušné, aby časť obyvateľstva bola dodatočne zdanená len preto, že sa ich dane venujú istému druhu činnosti, nehovoriac o tom, že tieto odvody súpravdepodobne v rozpore s ústavou. V Českej republike podobné umelecké fondy zrušili už v roku 1993.
Umelecké fondy určite suplujú viaceré úlohy štátu, ktoré sú pre časť umeleckej obce dôležité, ale ich charakter je typický skôr pre fungovanie stavovských organizácií, a nie daňového systému. Na východe o predajoch zámočkov nikto nič nevedel, iba krčmárka sa sťažovala, že mladí odchádzajú preč za prácou, tak ako voľakedy.