Komédia v eurozóne
V piatok prebehne v parlamente ďalšia politická komédia. Samozrejme, Národná rada SR má na politické komédie suverénne právo. Táto je však zaujímavá tým, že viacerým stranám umožní hlásiť víťazstvo, hoci budú robiť čosi, čo bolo pre ne pred rokom neprijateľné.
Poslanci budú schvaľovať mandát pre ministra financií, ktorý bude na Rade ministrov schvaľovať druhú pôžičku Grécku. Je to výsledok pondelňajšej dohody vládnych strán. Po ich rokovaní mohol byť Ivan Mikloš spokojný – žiadna nechce pôžičku Aténam, majú len podmienky: účasť súkromných investorov (teda reštrukturalizácia dlhu), zapojenie Medzinárodného menového fondu, krytie pôžičky gréckym majetkom, rozsiahlu privatizáciu a dohodu medzi gréckou vládou a opozíciou.
V stredu sa predseda SaS Richard Sulík pokúsil potvrdiť povesť enfant terrible vládnej koalície. Na tlačovke vyhlásil, že sa dohodli iba na základných rámcoch mandátu, a Grécko musí ísť cestou riadeného bankrotu (čo býva aj iným pomenovaním reštrukturalizácie dlhov).
SaS chce do mandátu silou-mocou presadiť účasť súkromných investorov, zapojenie MMF, privatizáciu gréckeho majetku a podmienku dohody medzi gréckou vládou a opozíciou. Postavte vedľa seba Miklošove a Sulíkove podmienky a zahrajte si kreslenú hru „nájdi päť rozdielov“…
Úplne v obraze budeme, keď si zopakujeme podmienky pôžičky, o ktorých sa rokuje na európskej úrovni. Po prvé, pripojí sa k nej MMF. Časť peňazí, ktoré Grécko potrebuje, bude pochádzať z privatizácie. Účasť súkromných investorov je tiež v podstate jasná, diskutuje sa len o jej podobe. Slovensko patrí do Berlínom vedenej skupiny jastrabov, ktorí žiadajú rozsiahlu účasť, hoci nedávne Miklošove slová o možnom dominovom efekte boli výrazne opatrnejšie.
Vzhľadom na politickú nestabilitu Grécka je vysoko pravdepodobné, že sa bude vyžadovať dohoda medzi vládou a opozíciou. Podobne ako v Portugalsku. Takže hru „nájdi päť rozdielov“ rozšírme o tretí obrázok a je jasné, že zase s veľkým krikom objavujeme Ameriku.
Keď premiérka Iveta Radičová pred rokom robila politické salto a podpisovala slovenskú účasť na dočasnom eurovale, dušovala sa, že Grécko z neho „zachraňovať“ nebudeme. V piatok dostane jej minister financií mandát, aby takúto „pomoc“ podporil. A odsúhlasí mu ju aj strana, ktorá chcela nechať Atény pred rokom na tvrdo skrachovať a z času na čas to vyhlási aj teraz.
Ak sa ostatní ministri na Rade dohodnú, Mikloš pôžičku podpíše. Aj keby musel prižmúriť oči nad dodržaním niektorej zo slovenských podmienok. Skúsenosti s blokovaním celoeurópskej dohody už má a asi si nich nechce zopakovať. Už len chýba, aby Smer nabral populistický kurz a začal vyhlasovať, že lenivým Grékom netreba nič požičiavať, pretože si „neplnia domáce úlohy“.
A pritom v zákulisí tejto politickej komédie prebieha skutočný boj. Boj o to, kto je nositeľom politickej autority v eurozóne. Špekulanti, banky a ratingové agentúry alebo politici? Často krátkozrakí, skorumpovaní, nekompetentní, hlúpi, ale zatiaľ stále volení