No kukaj, Jano
Herec Ján Kroner, principál divadla Malá scéna STU, minulú stredu médiám adresoval vyhlásenie, v ktorom divákom a spolupracovníkom inštitúcie oznámil, že odchádza zo svojho postu.
V kine Nostalgia v piatok premietli svoj posledný film a mladí umelci v Košiciach protestom vyjadrili nespokojnosť so zmenami vo vedení projektu Košice hlavné mesto kultúry 2013.
Možno je to len zhoda náhod a možno aj nie. Z času načas sa v spoločnosti objaví akási zvláštna potreba vyjadriť nespokojnosť so stavom kultúry na Slovensku. Objaví a po chvíľke aj zmizne. Zdá sa mi, že čím viac protestujeme, čím viac článkov a úvah na túto tému nespokojní jedinci napíšu (vrátane autora tohto textu), tým je paradoxne šanca na akúkoľvek zmenu menšia. Možno žiadna. Tak ako stokrát opakovaná lož sa stane pravdou, tak sa stokrát opakovaný protest stane zvykom. Je to taký náš folklór, tradícia a my si tradície ctíme a pestujeme. Možno by sa nám zišiel aj nejaký festival protestov stále nespokojnej časti umeleckej obce.
Čo s tým? Prestať písať, neprotestovať a nechať veci žiť svojím životom? Keď tak o tom premýšľam, čoraz viac som presvedčený, že reforma v kultúre sa udeje až po reforme súdnictva. Až keď sa nájde šikovný právnik, ktorý si povie, že paragraf 39 zákona číslo 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže sa týka aj kultúry, že stav v nej je porušovaním akejkoľvek súťaže a začne sa súdiť so štátom. V Amerike by ma hneď kontaktovali právnici, ktorí by si týmto urobili slušnú reklamu a navyše by zreformovali financovanie kultúry. Právnici, hláste sa!
„Ja už nevládzem a odchádzam v hlbokej depresii, pretože si myslím, že na Slovensku nie je o nekomerčnú kultúru záujem!“ povedal Kroner. Ľudia prichádzajú i odchádzajú, nič zvláštne pod slnkom. Ktosi v reakcii napísal: "No kukaj, Jano, iní robia za 450 eur na mesiac a nie sú deprimovaní.” Pisateľ má pravdu. Určite sú dôležitejšie veci na svete, ako je kultúra, len mám obavu, že tých 450 eur na mesiac s kultúrou, aj keď inou, viac ako úzko súvisí.