Vyššie dane bohatým
Vo Francúzsku požiadalo šestnásť najväčších boháčov tamojšiu vládu o zavedenie zvláštnej dane pre najmajetnejších ľudí.
Hlavnou príčinou vzdania sa súkromných peňazí v prospech verejných cieľov je pravdepodobne snaha o zmiernenie polarizácie spoločnosti a nerovnomerné rozdelenie bohatstva, ktoré vedie k zhoršovaniu podmienok na bezpečný život bohatých jednotlivcov, ktorí sa vzdávajú iba toho, čo im chýbať príliš nebude.
Nevyhnutnosť konsolidácie verejných financií prostredníctvom zvyšovania DPH je síce jednoduché, ale spoločensky vo väčšine ekonomík ťažko realizovateľné. V Grécku sa napríklad táto daň pri potravinách zvýšila iba zo 6 na 9 percent a pri priemyselných výrobkoch z 13 na 16 percent. V Nemecku sú potraviny stále zdaňované iba sadzbou 7 percent. Zdaňovanie potravín 21 percentami, ktoré možno bude na Slovensku realitou, by preto všade vo svete považovali za nevydarený vtip. Vysoká DPH postihuje všetky príjmové skupiny, ale najviac ju pociťujú občania s nízkymi príjmami, ktorí najviac zo svojich rodinných rozpočtov vydávajú na potraviny a bývanie.
Množstvo solventných ľudí, naopak, veľký objem DPH platí v zahraničí, pretože tam buď nakupujú pri svojich početných cestách, alebo pri nákupoch cez internet.
Vyššie zdaňovanie vysokopríjmových jednotlivcov je vo väčšine ekonomík s výnimkou Slovenska súčasťou ozdravných balíčkov na zníženie narastajúcich verejných dlhov. Väčšina ekonomík v EÚ má zavedenú určitú formu progresívnej dane, kde z príjmov nad 38-tisíc alebo 50-tisíc eur ročne daňovník platí nezriedka až 50-percentnú daň. Pre takéto príklady nemusíme chodiť ani do škandinávskych krajín a stačí si pozrieť rakúske alebo nemecké internetové kalkulačky.
Slovensko sa ani po reforme daní a odvodov, ktorá je už sčasti účinná od 1. januára 2011, žiadne zásahy do peňaženiek ľudí, ktorí zarábajú viac ako päťdesiattisíc eur ročne, urobiť nechystá. Z manažérskych platov, desaťtisícových odmien alebo podielov na zisku sa ani po pripravovaných zmenách v systéme platieb do poistných fondov a zmene vymeriavacích základov žiadne platenie odvodov nechystá.
V praxi to vyzerá tak, že ak prepustený robotník z odstupného 1 500 eur doteraz v roku 2010 platil iba 19-percentnú daň, po novom už zaplatí aj 13,4 percenta na odvodoch. Ak by však o miesto prišiel manažér a v rámci zlatého padáka by dostal napríklad 30-tisíc eur na odstupnom, žiadne odvody sa ho týkať už nebudú a jeho čistý príjem zostáva nezmenený.
Sponzormi deravých verejných financií sú na Slovensku, na rozdiel od ostatných štátov EÚ, iba ľudia s bežnými príjmami. Odvody do poistných fondov sa doteraz platia iba z príjmov, ktoré neprekročia stropy určené zákonom. Od roku 2012 sa tieto nahradia maximálnou výškou poistného, ktoré majú za cieľ zakonzervovať doterajšiu odvodovú imunitu (nulové odvody) slovenských boháčov, ak svojimi príjmami zaplatia maximum, ktoré vyžaduje zákon. Maximálne hranice sú zvláštne a nelogické najmä pri zdravotnom poistnom, ktoré každému garantuje rovnaký nárok na služby verejného zdravotníctva, čím má vlastne na rozdiel od odvodov do Sociálnej poisťovne charakter dane.
Zrušenie stropov pre odvody by preto pre verejné financie malo podobný účinok ako prípadné zavedenie vysokopríjmovými občanmi nenávidenej progresívnej dane z príjmu. V každom prípade však iniciatívu o zavedení vyššej dane pre boháčov na Slovensku od nikoho čakať nemusíme.