Nový vietor
Aj keď by sa mohlo zdať, že každodenná euroskeptická politika sa už zo Slovenska vytratila, pravý opak je pravda.
V situácii, ktorá už pred občanov nestavala fakticky nijakú pozitívnu perspektívu (prirodzene okrem straty eura, krátenia starobných dôchodkov, redukcie bežnej zdravotnej starostlivosti, zvyšovania daní a iných podobných vymožeností), sa z ničoho nič z hlbín kozmu vynorila omnoho radostnejšia perspektíva.
Nejde iba o prirodzené zakrivenie časopriestoru, na ktoré sme si z pokútnych vyjadrení fyzikov už dávno zvykli. Tentoraz ide o absolútne vyrovnanie časopriestoru. Teda vlastne o to, že na Slovensku sa rodí strana, ktorá na rozdiel od iných má naozaj čo ponúknuť.
Do politického života sa (popri iných príkoriach) totiž rozhodla vstúpiť aj Nora Mojsejová so Stranou slobodného slova. Jej ciele sú fascinujúce: „Nepáči sa mi prijatie eura. Som za jeho zrušenie. Do politiky chcem priniesť nový vietor.“
Politická cesta euro-neeuro podľa všetkého nebude maličkosť a úplne zmení parametre verejného života na Slovensku. Program novej strany síce vôbec necitujem rád, ale každý azda uzná, že v tejto výnimočnej situácii vlastne nemám inú možnosť:
„Nechcem sa fotiť na bilbordoch v pózach ako tí súčasní politici. Buď majú ruku pod hlavou, alebo si ju o ňu opierajú. A niektorí si nasadia okuliare, aby získali na vážnosti. Tieto …oviny ja robiť nebudem. A ani …ávať ľudí. Ide mi o to, aby sa občania mali lepšie.“
Program je príliš hutný na to, aby sme ho mohli obísť len tak. Najmä ak ho prisľúbi osobnosť, ktorá v ničom podobnom na oné „…oviny“ nikdy nemala prsty. A zásadne vždy žila iba z vážnych vecí.
Niekto zlomyseľný by k tomu mohol dodať, že celkom neštandardnú a proti euru zameranú stranu politikov „zhulených z gandže“ napokon nahradia alebo doplnia takpovediac našskí politici celkom štandardne „strieskaní iba z alkoholu“.
Ide teda o zásadnú zmenu. Ako si potom neoprieť rozpálené predvolebné čelo o podobný chladivý bilbord? A ako nevykročiť spod neho priamo k šťastnej budúcnosti?