O prevteľovaní
Politický život na Slovensku sa stáva mimoriadne zložitým a kladie nebývalé nároky najmä na ideovo jednotné partaje. Najťažším pre stranu je preto moment, keď má zrazu nielen viac politických ideí, ako vie zrealizovať, ale má oveľa viac ideí ako členov, ktorí by si ich mohli zapamätať.
Pretlak myšlienok potom môže niektorých členov prinútiť, aby zároveň pôsobili aj v iných stranách, teda v akejsi straníckej diaspóre.
Milovníkov politiky napríklad prekvapila skutočnosť, že zo štyroch členov tej istej, ešte stále parlamentnej strany OKS sú vlastne iba dvaja fakticky schopní pôsobiť na pôde tej istej strany (OľaNO – Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti), aj keď tá istá strana, ako vidno, je vlastne celkom iná strana.
Dočasné rozptýlenie členov do iných strán so sebou nesie závažné problémy. Napríklad koľko chlebíkov objednať na zasadnutie vlastnej partaje tak, aby to celkom nevyvracalo tradičné predstavy o metempsychóze, prevteľovaní duší. Dá sa totiž predpokladať, že nie všetci členovia strany (napríklad OKS) sa stotožňujú s ideálmi politických strán, v ktorých vôbec nie sú. A to napriek tomu, že iní členovia ich strany v týchto stranách už akoby boli.
Niekedy to novým politickým výhonkom tieto takpovediac jednodomé stranícke rastliny akosi patriarchálne dávajú najavo. No v turbulentných politických časoch to očividne vôbec nepomáha. Pritom je to rovnako jednoduché, ako keď politicky uvažujeme o dvoch stoličkách: ak je jedna z nich vpravo, potom tá druhá musí byť ešte viac vpravo.
Vôbec pritom nejde o sťahovanie nejakých mŕtvych duší ako v Gogoľovom románe, ale o celkom živé duše. Napríklad v prípade Ruskovej ANO, ktorá sa celá úplne prevtelila do strany Nory Mojsejovej. Alebo Matovičova strana (OĽaNO) úplne bez problémov absorbuje nezávislé osobnosti z OKS a KDS Vladimíra Palka, aj keď jej najvýznamnejší členovia (OĽ) pôsobia navonok ešte stále celkom liberálne, teda v súlade s ideami SaS.
Napokon to všetko vyzerá ako v charakteristike francúzskeho humoristu Michela Colucha: „Politici sa majú k politike ako diery k syru. Čím viac syra, tým viac dier. Ale na druhej strane, čím viac dier, tým menej syra.“