Kde budeme o rok?
Obzretie sa za odchádzajúcim rokom nie je v nijakom prípade nudná povinná jazda. Bol to rok bohatý, hoci škoda, že len na témy a udalosti. Inak to bol ďalší biedny čas výrazne poznačený krízou a jeho priebeh dáva tušiť, aký nás asi čaká rok 2012.
Takzvaná dlhová kríza vyplavila z pokojného nevedomia politikov otázky, ktorá sa týkali fungovania ekonomiky, finančných trhov, ale najmä Európskej únie a spoločnej menovej únie. Aj ľudia profesionálne sa živiaci ekonómiou a politikou začali zamestnávať internetové vyhľadávače a encyklopédie, aby zistili, ako že to presne (ne)fungujú trhy či inštitúcie EÚ.
V ideálnom prípade teda aktuálny vývoj povedie k zlepšeniu všeobecnej gramotnosti v ekonomických a európskych témach. No reálne tiež hrozí, že informácie nadobudnuté poctivým googlovaním sa budú často meniť. Inštitúcie sa budú prerábať, zmluvy preformulovávať a dejiny prepisovať.
Bolo by však smutné, keby sa súčasný vývoj prejavil iba v mierne zlepšenej informovanosti. Ide o nepomerne viac – o politiku. O politiku v tom najpravejšom zmysle slova, čiže o záujmy, boj a moc. Ide o to, čo si kto ubráni a kto si čo vybojuje. Alebo neubráni a nevybojuje.
Nemožno si nevšimnúť vlnu protestov, ktoré sa tento rok prevalili svetom. Nespokojní boli v Španielsku, Grécku, Taliansku, v arabských krajinách, na Islande, v New Yorku a inde. Cynik by povedal – veď je to jasné, do ulíc vytiahla ľudí kríza a chudoba. Asi áno, aj.
No zároveň bolo jasné, že protestujúci nepožadujú iba návrat do stavu pred krízou. Zreteľná bola nespokojnosť s fungovaním systému ako takého. Väčšina žiada väčšiu účasť na politickom, ale i ekonomickom rozhodovaní. Netrvajú na partokracii ani na kapitalizme.
Jednou z kľúčových otázok budúceho a ďalších rokov bude, či a do akej miery sa požiadavky ulíc a námestí dostanú do programov etablovaných politických strán. A nielen akože, ako vhodný marketing, ale naozaj.
Kríza sa dá v tomto kontexte chápať rôzne. Na jednej strane predstavuje reálny tlak na verejné financie a programy sociálneho štátu. Preto bude do istej miery možné považovať za úspech, ak sa podarí uchovať aspoň to málo, čo po rokoch „reforiem“ ostalo. Bolo by však chybou myslieť si, že táto obranárska taktika bude stačiť, aj keby bola úspešná. Na druhej strane totiž kríza poukázala a poukazuje na systémové nedostatky. Preto by sa práve teraz žiadalo prejsť aj do systémového protiútoku a klásť radikálnejšie požiadavky ako zachovanie statusu quo.
Na tomto mieste zohrajú veľkú úlohu utópie. Nie tie, ktoré by zo dňa na deň prerobili svet na obraz svojej chorej mysle. Ale utópie ako radikálne a zároveň reálne vízie lepšieho sveta, ktorý je možný.
Výzvou najmä pre červené a zelené strany v Európe na rok 2012 teda bude jednak riešiť praktické otázky ohľadom rozpočtov, dlhov, meny… jednoducho, bezprostredného prežitia. Zároveň sa však budeme musieť pripraviť na to, že veci naberú rýchly spád. Možno vznikne vákuum, na ktorého zaplnenie bude potrebná vízia. Aby sa takto o rok bilancovalo o trochu lepšie.