Buchnime šampanské!
Celý budúci rok vyzerá ešte dnes celkom nový. Každý budúci rok tak vyzerá vždy až do marca, keď zrazu treba platiť dane a vymáhať od starších skúsených vzdorovitých detí potvrdenia o školskej dochádzke. Od marca preto už nový rok nie je celkom nový, je už takpovediac iba zánovný.
Tešiť sa na nový rok je klišé, od ktorého dnes už upúšťajú aj konzervatívni politici. Ani niektorí liberáli na tom nie sú lepšie. Jeden dokonca zistil, čo istá zjavená svätá osobnosť počas brífingu s médiami konštatovala v Litmanovej už takmer pred dvadsiatimi rokmi. Išlo o fakt, že slovenský národ (vraj) strašne zbohatol, a preto zabudol na veci, ktoré sú dôležité, teda na ňu samotnú.
Zabudnutie neviem posúdiť, pretože školstvo sa odvtedy do ďalšieho tisícročia posunulo intenzívnou modernou výučbou náboženstva. No som si istý, že keby sa bola oná svätá osobnosť zjavila v tom čase niekde vo Švajčiarsku alebo Švédsku, určite by jej komentár vzhľadom na zbohatnutie spoluobčanov musel byť omnoho tvrdší. Pritom sú to krajiny silne postihnuté protestantizmom, takže oných zbohatnutých pravoverných je v nich o niečo menej.
Iste je to hlavný dôvod, prečo sa v nich musia zjavovať slovenské a takmer tiež sväté osobnosti. A nielen tam, ale aj v susednom Rakúsku. Napríklad toxicky úplne čistý liberálny politik, ktorý neváha ísť lietadlom na večeru za 600 eur do Salzburgu. Jeho upozornenie, že na Slovensku žijeme nad pomery, vo mne stále hlboko rezonuje. Vedie ma i k triezvejšiemu pohľadu na budúcnosť.
Podobný blahobyt, ktorý som ja ešte jakživ nezažil, sa totiž už v budúcom roku vraj vôbec nebude opakovať. Určite: ak napríklad zdražie benzín, ba aj letiskové poplatky, môže sa taká večera vyšplhať aj na nejakých 618 eur. No ak človek naozaj nežije iba pre prítomnú chvíľu, mal by hneď predať všetko, čo má, aby mohol nerušene a rozumne investovať. Napríklad do gréckych štátnych dlhopisov.
Tak to teraz robí celá Európa. Alebo premeniť všetky peniaze aj s občianstvom na forinty, lebo, aspoň ako sa ukazuje, ide v súčasnosti o jedinečnú menu, s ktorou nepohne už nikdy nič. Veď pri jej stabilite sa aj Svetová banka iba chytá za hlavu.
Nie je zlé mať doma pár gulášových konzerv a nejakú malinovku, ak by sa euro naozaj zrútilo z hodiny na hodinu, ako nám to neprerušovane prorokujú všetci ekonómovia a politici. Vyzerá to teda tak, že nám zostáva už iba niekoľko hodín, ktoré nás delia od Nového roku. Všetko, čo je v živote dôležité, pekné a dobré, sa potom odrazu skončí. Budú už iba dane, choroby, katastrofy, Igor Matovič a Mojsejovci.
Ale napriek tomu nejasne tuším i príznaky celkom iných skutočností, ktoré azda tiež stoja za zmienku. Napriek všetkým katastrofám sa okolo nás budú tmoliť nejaké deti a vyžadovať si našu starostlivosť a lásku. Budú tu vždy aj blízki ľudia, ktorí si ju nepochybne zasluhujú tiež. Budú tu priatelia a pre nich pomoc i dobré slovo…
Budeme tu my a s nami celá tá trpko-radostná úplnosť života. Nuž buchnime šampanské a ohňostroje, priatelia! Aby sme vládali byť po celý ďalší rok takpovediac – pri sebe! Teda v radosti i smútku, v dobrom i zlom.