Predvolebné nokturno
To najkrajšie, čo slovenského človeka v najbližších rokoch čaká, sú istotne nadchádzajúce voľby. Takmer nik už nepochybuje o tom, že budú krajšie ako Vianoce. Teda aspoň tie budúce Vianoce. Veď ak by sme sa aj hocikoho spýtali, či by chcel radšej voľby alebo Vianoce, po celkom krátkom zaváhaní by určite - malý či veľký - odpovedal, že chce iba voľby a potom už nič iné. Čo je napodiv celkom reálne očakávanie.
Netreba zabúdať, že na Vianoce azda môže niekto získať malý darček, no vo voľbách iste získa novú vládu. A tá v našej vyspelej spoločnosti predstavuje vždy čosi, na čo určite do smrti nezabudneme. Vláda, ktorá sa z volieb vykľuje, je v podstate vždy milá, lebo jej obyčajne trvá pár dní, kým sa takpovediac porozhliadne a začne stvárať obvyklé pestvá.
Ak si ľudia väčšinou spájajú Vianoce s intímnym rodinným priestorom, vyzerá to zatiaľ tak, že volebný priestor bude ešte intímnejší. Aspoň pokiaľ možno usúdiť z pohľadu na voličov, ktorí rezignujú na svoje volebné právo, prípadne z množstva kandidátov, čo zúfalo unikajú z kandidátskych zoznamov strán, akoby všetci boli kapitánmi lode Concordia, nedávno potopenej v Taliansku.
Vyzerá to tak, že naostatok bude nevyhnutné voľby riešiť iba s tými občanmi, ktorí sa ich neboja a vôbec neberú ohľad na možné následky. Situácia sa pritom oproti minulosti až tak veľmi nezmenila. Napríklad český spisovateľ Jaroslav Hašek so zveličením opisuje, ako sa obyvatelia miest predvojnovej republiky pred voľbami obávali vyjsť z domu v hrôzostrašnom zistení, že politickému životu sa venujú iba aktívni krvilační zločinci.
Najmiernejšie obvinenie, vylepené na múroch, sa týkalo istého poslanca, ktorý vraj znásilnil osemdesiatročného starčeka, čo išiel na raždie do lesa. Také zlé to azda ešte nie je. Aj keď voľbám, zdá sa, zatiaľ napomáha iba rozšírená spoločenská hra Nájdi niečo pozitívne na kandidátovi, ktorého ideš voliť! Ostatní účastníci hráčovi pripomínajú „škvrny“ kandidáta.
Vôbec neškodí, ak sa súčasťou hry stane i priama odpoveď na otázku z Testu vyspelosti voliča, ktorý pred vyše štyridsiatimi rokmi uverejnil francúzsky humoristický časopis Hara-Kiri. Išlo o prvú a zásadnú otázku: „Dokážete už na prvý pohľad rozoznať voľby od gelety bryndze?“
Viem, že je to hlúpa otázka, napokon týždenník mal aj zodpovedajúci podtitul: Časopis sprostý a zlomyseľný. Ale určite nejde o neprimeranú otázku. Veď aj u nás nedávno napríklad predseda rovno vyzval ostatných kandidátov jeho strany, aby šli na detektor lži, len čo ich bližšie spoznal. Nešli. Ale po pár dňoch ho vyzvali, aby tam šiel sám a vysvetlil, ako si napísal diplomovú prácu.
Azda to z toho nevyplýva, no chcel by som k účasti na voľbách povzbudiť tých, čo sa rozhodli nevoliť. Áno, tiež sa bojím výsledkov volieb. A tiež v nich nechcem byť „sám“. Napriek tomu, že možnosť voľby niekedy zdanlivo neprináša väčšie istoty ako postoj Japoncov ku konzumácii obľúbenej, no nebezpečnej a jedovatej ryby fugu: „Blázon je, kto pojedá fugu! No ešte väčší blázon je, kto neje fugu!“