V kútiku duše
Naozaj rád by som vedel, koľko zaplatia všetky strany spolu za túto predvolebnú kampaň. Nie že by som bol taký naivný, aby som si myslel, že sa niekedy relevantné číslo dozviem.
Fakt by ma však zaujímalo, koľko desiatok miliónov eur stoja vizuály, bilbordy, plagáty, televízne spoty,… ktoré 60 percent ľudí (dobre, buďme optimisti, 50 percent ľudí) nepresvedčia ani len na to, aby sa unúvali prísť k volebným urnám. Neochota je dôsledkom skepsy, cynizmu. Pre zastupiteľskú demokraciu – a politické strany a politikov – niet horšieho vysvedčenia ako ignorovanie. Nie preto, že by bol občan spokojný a nechcel nič meniť. Ale preto, že neverí, že sú nástrojom zmeny oni.
Podľa bezobsažnej kampane sa zdá, že strany tento stav akceptovali. Abstrahujme od Goríl, Sasaniek, Amurov, tajných stretnutí a osobných osočovaní, a máme tu zbierku starých, staronových aj akože úplne nových persón, ktorých odkaz občanovi možno zhrnúť do jednej vety: „My nie sme ako tí druhí.“ Prípadne dvoch: „My sme my. A to nech ti stačí.“ Na to, že sa nachádzame uprostred vážnej hospodárskej krízy, že sme súčasťou EÚ, ktorá v dôsledku tej istej krízy prechádza zásadnými zmenami, je to obsahovo prekvapivo úbohé. A tak, paradoxne, to obsahovo najbohatšie, čo kampaň vo vzťahu k Európe ponúka, je kategorické „nie“ a strašenie zo strany subjektov bojujúcich o politické prežitie.
Buďme však spravodliví. Opatrnosť, s ktorou pristupujú k európskym témam strany, ktoré kalkulujú politicky dlhodobejšie, nie je úplne neopodstatnená. Najbližší mesiac môže byť z hľadiska vývoja EÚ kľúčový. Prebiehajúci piatkový summit schváli fiškálnu zmluvu. Grécko začne implementovať druhý balík pomoci a čiastočne reštrukturalizuje svoj dlh. To však nič na povahe krízy v EÚ nezmení. Stratégia presadzovaná nemeckou kancelárkou (ku ktorej sa hlási väčšina našich relevantných politických strán s výnimkou SaS, SNS a divokej karty Obyčajných ľudí) má stále viac trhlín. Už čoskoro budeme znova hovoriť o veciach, ktoré sú dnes nepredstaviteľné. Rozšírenie trvalého eurovalu. Zavedenie európskych dlhopisov či iná forma spoločného znášania rizík za suverénny dlh. Prehlbovanie integrácie – napríklad harmonizáciou v daňovej či sociálnej oblasti. Skúsenosť dožívajúcej vlády politikom pravdepodobne ukazuje, že naraziť čelom do múru európskej politickej reality a vyberať si medzi marginalizáciou a názorovým kotrmelcom, nemusí byť príjemné.
V ideálnom svete by som porovnával predstavy slovenských politických strán na našu budúcnosť v európskom kontexte. Hľadal by som, predstava ktorej strany sa najviac približuje tej mojej. Zvažoval realistickosť návrhov. Takto len dúfam, že sa výsledkom volieb sami neodstavíme na tretiu európsku koľaj. A pokiaľ ide o budúcnosť, s napätím sledujem výsledok volieb vo Francúzsku. A vývoj v Nemecku. A úplne v kútiku duše dúfam, že raz budem môcť voliť európsky parlament, z ktorého vzíde federálna európska vláda, ktorá bude schopná skutočne ovplyvňovať dianie v Európe.