Neľahký deň
Podľa zatiaľ tajného výskumu psychológov je každý volič v deň volieb v situácii budúcej mladej mamičky v radostnom očakávaní.
Vo svojom budúcom potomkovi najčastejšie vidí všetky možnosti, ktoré ho po príchode na svet čakajú. Z dieťaťa sa totiž môže stať inžinier, učenec, lekár, básnik, astronaut, športovec, klavirista, bankár, herec, advokát, sochár, narkoman, prinajhoršom politik.
Volič však má pre radostné rozjímanie v tomto období o niečo užší priestor, lebo zo všetkých spomenutých aj nespomenutých možností má iba jedinú, a to práve tú poslednú. Napriek tomu skoro vstáva, obriadi sa, intelektuálne a celkom bez hlasitých nadávok obcuje s hlasovacími lístkami, odvolí a potom bezcieľne putuje ulicou, akoby upísal dušu diablovi.
Aj keď ide o deň, v ktorom v podstate hýbe dejinami svojej krajiny, ba takpovediac spolu s ostatnými vyvádza všetok jej ľud na tú najsprávnejšiu cestu, jeho vízie sa napodiv zvyčajne upierajú k celkom súkromným a tým najskromnejším ľudským túžbam. Teda k tomu, čo všetky hrozivé tiene budúcnosti môže prekryť aspoň chvíľkou pomyselnej radosti.
„Ja pôjdem voliť! Ale keď odvolím, skočím na jedno pivo!“ zdôveruje sa mi postarší sympatizant istej politickej strany zo susednej ulice. Navonok chmúrny deň si už vopred múdro presvetľuje i nejakým pozitívnym a krásnym zážitkom. To je dôležité. Preto sa v deň volieb treba nanajvýš ohľaduplne správať nielen k blízkym príbuzným, no i k celkom vzdialeným ľuďom.
Veď všetci, ktorých v tento deň stretneme, mohli ísť voliť, niektorí z nich azda i skutočne voliť boli. A to pre nikoho nie je a nikdy nebolo nič ľahké. Pre mnohých z nás ísť na voľby je pomerne jednoduché, no mnohí musia riešiť neuveriteľné ťažkosti.
„Neviem, či pôjdem voliť!“ hovorí v lahôdkach predavačke mladšia dáma, ktorú občas vídam v tomto obchode a prirodzene ju rešpektujem, lebo musela mať život naplnený iba ťažkou prácou. Má už okolo dvadsaťjeden rokov a všade chodí na akomsi ťažkom džípe za pár desaťtisíc eur. „Keď som išla minule voliť, nebolo tam kde zaparkovať!“
Neviem pochopiť, prečo v deň volieb nemôže zaparkovať ako vždy. Má totiž obdivuhodný talent auto nenápadne postaviť tak, aby nemohla prejsť električka, sanitka, hasiči ani policajti. Pritom jej nič nehrozí, lebo obrovská vec, ktorú šoféruje, sa iste nedá odtiahnuť nijakými rozumnými prostriedkami.
Vhodením obálky do volebnej urny sa pritom pre voliča nič neskončí. V noci by mal v médiách sledovať výsledky, aby ho na druhý deň nič neprekvapilo. Počas toho zistí, že oveľa rozumnejšie ako o internet je oprieť sa o barovú skrinku.
Pritom sa volieb vôbec netreba báť. Ak objektívne porovnáme voľby s inými sviatkami, sú istotne oveľa krajšie. Veď namiesto maľovaného vajíčka alebo pofŕkania lacnou voňavkou z nich občan získa novú vládu. Až tým sa skončí nátlak hesiel, sľubov, propagandy a strašných vzájomných ohováraní. Nastúpi už iba ťažký každodenný život. Ale – napriek všetkému – život.