Americký minimalizmus
Američanky nie sú zväčša tučné, to sa iba hovorí. Sú pekné, štíhle, upravené, biele, čierne, červené, žlté, v ručníku, v klobúku, s baretkou, nosia vysoké opätky, koráliky na rukách i nohách, maľujú sa...
Keby som ich mala charakterizovať jednou vetou: Američanky športujú! Popoludní a podvečer sa vyroja do ulíc ako pestrofarebné chrobáky v teniskách. Na predpaží majú merač tlaku, rýchlosti a úbytku kalórií. Behajú po parkoch, popri ceste, v skupinkách i jednotlivo, bez rozdielu veku, váhy, výšky. Bežia, keď prší, fúka vietor či svieti slnko.
Pýtal sa ma syn, prečo je v Pittsburghu toľko slepých a vozičkárov. Vysvetlila som mu, že aj u nás ich je dosť, nemôžu sa však len tak vybrať „rajzovať“ po meste, lebo nie je všade bezbariérový prístup, nedostanú sa do autobusov, skrátka, nevychádzame im v ústrety ako tu.
Hromadný výskyt bežiacich ľudí som však vysvetliť nedokázala inak, iba že Američania radi športujú. Nepotrpia si na drahé športové oblečenie či obuv, jednoducho si radi zabehajú. Väčšina z nich má pri sebe fľašu s vodou, bublinky sa nenosia. Nosí sa voda, zdravá strava, biopotraviny, bioovocie a zelenina.
Obéznych stretávam zriedka, obyčajne to však stojí za to. Ale aj tým šoféri autobusov vychádzajú v ústrety, spustia na chodník plošinu pre vozičkárov a vytiahnu ich do autobusu. V autobuse sa nik nesmeje, všetci sa posunú, urobia im miesto. Obezita sa, zdá sa, považuje za chorobu.
Keď sa na Slovensku hovorí či píše o Američankách, nadobudnete dojem, že sa nevedia obliekať a takmer všetky sú tučné. Je pravda, že sa obliekajú väčšinou športovo, nemám však pocit, že nevkusne. Športovo to znamená tenisky, tričko, plecniak, slúchadlá s hudbou, voda a knižka. Všetky vekové kategórie. Behajú a čítajú.
Ešte aj indická predavačka v bufete, keď nemá zákazníkov, otvorí si knižku a číta. Päť mesiacov chodím okolo, takmer vždy ju zastihnem so klonenou hlavou nad knihou. Číta sa aj v autobusoch. Niektorí elektronické knižky, iní dávajú prednosť klasike. Väčšinou vidím čítať ženy. Športujú všetci.
Niektoré školy už teraz majú prázdniny, školský rok skončili testami. Môj syn ich robil aj na telesnej výchove. Nie, nešplhal sa po lane, neskákal cez kozu ani basketbalku nehádzal do koša. Písal riadny test. O tom, akú námahu musí človek vynaložiť, aby vyskočil, koľko váži lopta a podobne… Ani na jednu otázku som nevedela odpovedať, všetky sa mi však páčili.
Aj ja behám každý deň, a tiež som dospela k tomuto druhu „amerického minimalizmu“. Ja bežím ráno, väčšina ľudí popoludní alebo večer. Nebehá len mládež. Naopak, veľmi často vidím bežať staršie ženy. Tie stretávam aj v bazéne. Hocikedy si príde zaplávať nejaký vozičkár, vtedy mu plavčík spustí do bazéna plošinu. Tak asistujú aj tým obéznym.
Keď sa spolu obliekame v šatni, všímam si, akú používajú kozmetiku. Američanky sú všetkými masťami mazané, majú rady šport a vedia sa výborne obliekať.
Dobre teda, prezradím čosi, čo sa mi na nich nepáči. Milujú tetovania. Na veku nezáleží, všetky… Viac neprezradím, nebudem zo ženských šatní „vynášať“.