Národná ospravedlnenka
Televízia TA3 uvádzala šot o vraždách v Hurbanove ako top správu dňa. Ako nejakú bulvárnu "pikošku". Zrejme by nasledujúci komentár už nepotreboval ďalšie slová. Na zachytenie protirómskych nálad na Slovensku by úplne stačili.
Presne vyjadrujú necitlivosť časti bielej majority voči Rómom a Rómkam všeobecne, voči tým tragédiou zasiahnutým zvlášť.
Prirodzene, médiá si robia svoju prácu. Čím viac informácií. Čím viac podrobností. O obetiach aj o vrahovi. O človeku, ktorého radšej ako vrahom nazývajú strelcom. Špekuluje sa o rasovom motíve. Presakujú informácie o vyrovnávaní si účtov. Či už bol motívom usmrtenia troch ľudí rasizmus, biznis, alebo choroba mysle, je však nepodstatné vo vzťahu k honbe na rómske čarodejnice, ktorý nastal obratom po masakre.
Možno mi v záplave správ uniklo, tak sa radšej opýtam. Vyjadril niekto z najvyšších politických predstaviteľov ešte v deň streľby ľútosť za obeťami a sústrasť ich pozostalým? Matkám, ktoré prišli o synov? Rodinám a priateľom, ktorí prišli o blízkych?
Alebo sa stalo hromadné vraždenie na Slovensku rutinou, že si ho už nik okrem médií ani nevšimne? Nie. Zatiaľ nie! A dúfajme, že sa rutinou ani nestane. Tak ako sa rutinou nesmie stať zľahčovanie tohto činu a la dobrý vrah, zlé obete, ak nechceme, aby sa takéto tragédie rutinou stali. Rasistická oslava vraha ako národného hrdinu devalvuje človeka v nás. Vo všetkých, ktorí priložili slovo k „dielu“. Nie je vám smutno, že sami seba pripravujete o ľudskosť, empatiu a súcit? O všetko, čo z vás robí dobrých ľudí?
Je také jednoduché si na internete do človeka kopnúť, a dokonca už ani nie anonymne. Je také jednoduché virtuálne ubližovať ľuďom len preto, že niekto sám seba vyhlasuje za normu a ostatných za nežiaducu úchylku. Je také jednoduché rasistické prejavy ignorovať a potom sa prenesmierne čudovať, že ktosi vzal zbraň do rúk.
Je také jednoduché ventilovať si vlastné frustrácie bez uvedomenia si reality, ktorou je skutočnosť, že sa zo Slovenska pomaly, ale iste stáva krajina nezlučiteľná so slušným životom. A to, žiaľ, nielen vinou rasizmu. Mnohé médiá rasistické diskusie pod článkami o vraždách v Hurbanove po čase zablokovali. Táto správa vyslala dva odkazy. Ten prvý, že sa internetoví diskutéri grupujú prevažne medzi ľuďmi s rasistickými sklonmi bez rozlišovania skutočných obetí systému, a že je ich čoraz viac.
Tá druhá správa je lepšia. Médiá si svoj diel zodpovednosti za stav v krajine konečne začínajú uvedomovať. Začínajú chápať neprekonateľný rozpor medzi právom na slobodné vyjadrenie osobného názoru a zakrvaveným rúškom práva na „slobodné“ podnecovanie nenávisti. A v tomto duchu by konečne mali začať svoje diskusie „blokovať“ aj páni a dámy z hradného vŕška.
Musí platiť, že tak ako je nedotknuteľná sloboda slova, rovnako je neprípustné šírenie nenávistných prejavov. A hoci je hranica medzi nimi tenká, nik by nemal mať možnosť slobodne ju prekračovať. Ani ak má na to ospravedlnenku v podobe poslaneckej imunity. Pretože tá potom udeľuje národnú ospravedlnenku zbraniam.