Alkoholická povodeň
Na zdravie! Navonok neškodná frázička. V našom rýchlom a nemilosrdnom svete je akákoľvek využitá možnosť na "reset hlavy" viac ako pochopiteľná. Varovné slová a štatistiky o alkoholizme sa, pravdaže, týkajú tých druhých. To nie my sme prepadli spoločensky tolerovanej (či skôr žiaducej) metle ľudstva.
To nie o nás sú hororové články na tému, kde, kto a ako zle dopadol následkom celkom nespoločenského „chľastania“. A tak neriešime, pijeme. Takpovediac masovo i sériovo. Krátkozrako to však nerieši ani štát.
Fyzická i finančná dostupnosť fľaše vína v každom hyper-super-markete, všadeprítomná reklama na pivo, na masových športových a kultúrnych akciách zvlášť, to nie je nič nové. Dokonca v čase, keď alkohol za volantom je trestným činom, sa pokúša strana Most-Híd o mäkší prístup pre cyklistov. Aby si za svojím „volantom“ mohli dovoliť nejaké to pivo. Oproti zvyklostiam prejavil v tejto súvislosti zdravý rozum minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý tvrdí, že je to nezmysel.
V Nórsku na základe alarmujúcich štatistík o alkoholizme svojho obyvateľstva spustili kontroverzný projekt. Pozbierali z ulíc bezdomovcov a pridelili im slušné bývanie. Zhruba na úrovni bežného bývania petržalských „milionárov“ z jednoizbových bytov. A k tomu ako terapiu dostali miestni alkoholici možnosť nielen za štátne peniaze slušne bývať, ale aj podľa chuti piť.
A čuduj sa svete, projekt má presne opačný dosah, aký prorokovali jeho odporcovia. Nielenže stiahol z ulíc zlý príklad pre mladých ľudí, nielenže stiahol štátne výdavky na záchytky, upratovanie verejných priestorov, prevádzku poloprázdnych bezdomoveckých ubytovní, fungujúcich na podmienke nepiť. Dosiahol aj to, že sa ubytovaní menej opíjajú, ba časť z nich dokonca prestáva s pitím úplne. Darí sa im nájsť si prácu a vracať štátu, čo do nich vložil. Prekvapujúco je výsledkom tohto nápadu to, že „vyžírky“ sociálneho systému z neho odrazu ukrajujú menej a ešte sa im aj zlepšuje kvalita života. A s nimi celému ich okoliu.
Nóri jednoducho robia to, čo by mala skúšať každá krajina, ktorá zápasí s problémom závislosti od alkoholu. Hľadať cesty, ako áno a nie vymenúvať dôvody, prečo nie (a to sa týka nielen vyrovnania sa s celonárodným popíjaním). Čítať pesimistické štatistiky je dôvodne potrebné najmä s pohľadom upretým do diaľav.
Vieme, že populácia na Slovensku starne. Vieme, že nebude dostatok ľudí v produktívnom veku, ktorí budú pracovať na dôstojný život budúcich seniorov. A štát nijako vážne nerieši, že sa čoraz viac ľudí stáva respondentmi čoraz divokejších štatistík o alkoholizme, a tým adeptmi na dlhodobé liečenia, predčasné dôchodky (a úmrtia), na úplnú závislosť od sociálneho a zdravotného systému, ktorý už dnes kolabuje.
Pohodovo popíjať (my) a nečinne sa prizerať (štát), ako sa nám pod rukami rozpadáva ešte aj to, čo by sme vlastnými silami dokázali zastaviť, to je, ako postaviť si dom na brehu rieky vo vychytenej záplavovej zóne. A po povodni nariekať (my) – a ex post financovať tú desivú spúšť (štát).