Pridrahý vietor
Plynová kríza je na čas zažehnaná. To nič nemení na veci, že raz sa na Zemi zásoby plynu minú. A je jedno, či o 30, alebo 60 rokov. A s alternatívami je to bledé.
Obhajcovia veternej elektriny obchádzajú jej cenu. Každý megawatt totiž musíme mať poistený veľmi pohotovým zdrojom pre prípad bezvetria. Tým sú len vodné elektrárne (nie atómky). A ešte: na chalupe si môžete za niekdajších 40-tisíc postaviť 1,5 m vrtuľu a solárny panel. Utiahne vám to alebo stovku žiarovku, alebo televízor, alebo počítač. Tak si porátajte, za koľko desaťročí sa vám investícia vráti.
Aj geotermálna energia je pridrahá. Dva vrty stoja 80 miliónov bývalých Sk a pritom teplota vody je stávka v lotérii.
A tak za reálne možno považovať tri východiská. Šetrenie – to nie je taká hlúposť, ako sa zdá. Ak na to máte. Známy si postavil ekodom, plyn kombinuje s drevom. A kúri za tretinu ceny než v paneláku. Čo by znamenalo likvidáciu diaľkového vykurovania, kde len straty na rozvode sú 10–25 %. Druhou možnosťou sú drevoštiepky. Lesy sľubujú hoci zdesaťnásobenie ponuky. Treťou možnosťou sú atómky. Najhlúpejšou možnosťou je úvaha, že lacnú elektrinu nakúpime v zahraničí. Pri nedostatku je totiž bližšia košeľa ako kabát.