Ťažkosti rastu
Ťažkosťami rastu sa za socializmu zvykli zdôvodňovať všetky nedostatky. S ťažkosťami rastu máme problémy aj dnes. Či skôr s rastom ťažkostí? Ešte pred pár mesiacmi sme si veštili 10-percentný rast. Realita odhady uzemnila.
Na dnešné dve percentá. Nuž troška základných počtov: desiatky aj významných podnikov nám idú na tretinu či polovičku kapacity, ak dočista nekončia. Pri dvojpercentnom raste by sme potrebovali rovnaký počet podnikov, kde by výroba vzrástla o 35, 52 alebo 102 percent. Viete aspoň o jedinom? A nezamestnanosť by logicky nemala stúpať, ale o 2 percentá klesnúť. Je taký zázrak na obzore?
Za najlepší protikrízový balíček považujem minule zverejnený citát Orsona Wellesa, ak ho trochu zaktualizujeme: počas krízy nemíňajme peniaze, ktoré sme ešte nezarobili, na veci ktoré nepotrebujeme, aby sme zaimponovali ľuďom, ktorých neznášame. A po kríze dupľom, aby sme si nezaložili ďalšiu. Osobne mi to nepripadá kruté, robím to celý život. Asi to nie je dobrá rada pre nezamestnaných a ľudí na hranici chudoby, ktorí aj doteraz dvakrát obrátili každý cent, aby prežili. Ale princíp – vyrábajme, koľko naozaj potrebujeme a na čo zarobíme dnes, to je naozaj jediný recept na prežitie ľudstva.