Sedem chudých kráv
Po dlhých rokoch poklesu nezamestnanosti na Slovensku prišiel spolu s krízou doslova prudký obrat. Každodenne stráca prácu množstvo ľudí, hlásené sú hromadné prepúšťania, veľké podniky obmedzujú či úplne zastavujú výrobu. Prognózy sú také, že rady nezamestnaných sa budú naďalej rozširovať a najviac ľudí bez práce má byť v lete.
Slovensko už prudký pokles pracovných miest zažilo dvakrát. Na začiatku 90. rokov boli príčinami najmä konverzia zbrojárskeho priemyslu a rozpad socialistickej RVHP, a tým aj odbytových trhov. Druhý úder zažil slovenský trh práce po páde Mečiarovej vlády na konci minulého storočia. Vtedy bola na vine najmä dlhodobo zlá privatizácia „za korunu“ a následné vytunelovanie podnikov. Keď Mečiar padol, „jeho“ privatizéri už nemali dôvod umelo udržiavať zamestnanosť. Ďalšou príčinou bola aj počiatočná neochota novej, širokej koalície na čele s Dzurindom včas sa odhodlať na rázne ekonomické opatrenia.
To však boli vnútroštátne či regionálne krízy, kde štát mal reálne páky na to, aby trh oživil a ekonomiku naštartoval. Dnes, keď má kríza globálny charakter, sú možnosti Slovenska obmedzené. Isté možnosti však vláda mala. Mala… Problémy sa nezjavili sčista-jasna, ale pomaličky sa vplazili do slovenskej ekonomiky. A plynová kríza zo začiatku roka ju už len dorazila. Odhad rastu HDP klesal už od vlaňajšieho leta. Z viac ako desiatich percent až k dvom.
Vláda všetky varovné signály ignorovala, užívajúc si blahobyt uplynulých bohatých rokov a rozdávala našetrené. Tvrdé vytriezvenie bolo len otázkou času, kedy sa minie kasa. Bolo naozaj nemožné robiť opatrenia už v čase, keď v celom svete klesal dopyt a spotreba – a to pri vedomí exportnej orientácie slovenského hospodárstva? Len to by asi pánom zo Smeru začali klesať preferencie. A koniec koncov, ich sa kríza veľmi nedotkne, oni sú už „zahojení“. Len aby to nedopadlo ako vo faraónovom sne o tlstých a chudých kravách.