Nezmyselný úrad
Vedenie Fondu národného majetku hrá hru pokus - omyl. Napriek Ficovým sľubom o zastavení akejkoľvek privatizácie za jeho vlády, z času na čas prijme výbor FNM, ovládaný nominantmi Smeru, uznesenie o presune majetku pod jeho správou do súkromných rúk. Doteraz im to nevyšlo - po tom, čo takúto informáciu získali médiá a obrátili sa s ňou na premiéra, ten privatizáciu zastavil.
Tento svoj sľub Fico teda drží. S ďalším, ktorý už, dá sa povedať zľudovel, že pri zistení akéhokoľvek podozrenia o pochybení svojich „podriadených“ bude okamžite konať, má však, zdá sa, problém (a dlhodobo). Odvolávať sa na to, že sa predsa nijaká privatizácia neudiala, nestačí. Vari pokus o ňu nie je pochybením voči verejnému prísľubu predsedu vlády o jej absolútnom zastavení? A ak by ho na tieto „pokusy“ neupozornili novinári (inak hyeny, idioti a prostitútky), zastavil by ich? A myslel premiér konaním len zásah proti pochybnej činnosti alebo aj vyvodenie personálnych dôsledkov? Asi to berie individuálne od prípadu k prípadu (Jureňa, Počiatek, Janušek…).
V tejto súvislosti vyvstáva otázka o zmysle existencie inštitúcie, akou je Fond národného majetku. Keďže oficiálnou politikou vlády je neprivatizácia, úradníci z fondu sú v podstate zbytočnou položkou na výdavkovej strane štátneho rozpočtu. Správu existujúcich podielov štátu v rôznych podnikoch by dokázalo hádam zvládnuť aj ministerstvo hospodárstva. Napríklad.
Zrušenie FNM je možnosťou, ako naplniť ďalšie z predsavzatí vlády – znižovanie stavu úradníkov a šetrenie vo výdavkoch, na ktoré Fico štátne inštitúcie vyzval už niekoľko ráz. Prebytočných úradníkov je v štátnej správe viac ako dosť, teda aj priestoru na jej zoštíhľovanie. A ak kríza velí šetriť, najlepšie je začať zbytočnosťami. Prebujnená byrokracia je luxus, ktorý si krajina dovoliť nemôže, a to aj v časoch prosperity.