Torta pre NATO
Tvári sa ako šesťdesiatročná dáma, ktorá vôbec nepomýšľa na dôchodok, od detí očakáva jednotu rodiny, len netuší, koľkých vnukov sa ešte dočká. Severoatlantická aliancia na summite oslávi narodeniny.
Studenú vojnu vyhrala po štyridsiatich rokoch od svojho vzniku bez jediného veľkého výstrelu. Keď stratila úhlavného nepriateľa, odpoveď na otázku o zmysle jej zachovania poskytlo nielen Kosovo a Afganistan, ale už samotný fakt, že členstvo v aliancii zostáva magnetom. Keby stratila význam, nevstúpilo by do nej od roku 1999 dvanásť štátov (najnovšie Albánsko a Chorvátsko).
Rovnaký počet krajín stál v roku 1949 pri zrode NATO. Rodičia bezpečnostného spolku s prírastkami dnes tvoria už 28-člennú rodinu. Čím viac sa rozrastá, o to viac sa diskutuje, kde majú byť jej hranice. EÚ to má o niečo ľahšie, lebo názov únie je odvodený od jedného svetadielu.
Veľkorysá politika otvorených dverí by istotne nemala byť riadená politikou zatvorených očí. Členstvo v NATO nespočíva iba v tom, či uchádzač splní podmienky na vstup, ale podľa Washingtonskej zmluvy z roku 1949 je aj o tom, či daný štát prispeje k bezpečnosti najsilnejšieho klubu na svete.
Pohľad na Gruzíncov, ktorí by boli najradšej v aliancii už dnes, hovorí, že pre nich je to vzdialená budúcnosť. Augustovú vojnu pohotovo využilo Rusko, aby uznalo nezávislosť Južného Osetska a Abcházska. Moskva prisúdila Gruzínsku výber z dvoch scenárov – buď jedného dňa zabudnúť na tieto dve územia a za túto daň si otvoriť cestu do NATO, alebo neuznať zmenu na mape a ako krajina s nevyriešeným teritoriálnym sporom zabudnúť na členstvo.
Ukrajina predstavuje prípad, kde na rozdiel od Gruzínska prevláda drvivý nezáujem občanov o začlenenie do aliancie. Spolu akoby s večnou domácou krízou a s nitkami ruských záujmov v Kyjeve, ktoré Moskva poťahuje nemenej ako vo vzťahu k Tbilisi, sa nádej slovenského suseda na vstup ocitá v podobnej polohe, ako je to s republikou na Kaukaze.
Samozrejme, že na týchto outsiderov nemožno zabudnúť. Toto je však realita, keď je reč o rozširovaní stavby NATO o dve niekdajšie tehly Sovietskeho zväzu.
Aliancia by sa mala hlavne sústrediť na Balkán, ruka v ruke s EÚ. Na juhovýchode Európy treba vytvoriť oblasť stability a bezpečnosti. Do skladačky chýbajú Macedónsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, verme, že aj Srbsko, ak ho raz prebolí bombardovanie spred desiatich rokov. Bude to cesta zdĺhavá, ale po dvoch nie tak dávnych vojnách na Balkáne, trasa nevyhnutná.