Sekerou proti kríze
Z dohody G20 vraj vzíde "nový svetový poriadok". Takto odvážne komentovala svetový protikrízový balík zahraničná tlač, hlavne francúzska. Toto revolučné nadšenie je však silne prehnané. Krízy vedú k novému poriadku len vtedy, keď majú prirodzený priebeh. Táto kríza prirodzený priebeh nemá. Vlády ju nechcú s bolesťou prekonať, ale oklamať.
Krízy vedú k novému poriadku len vtedy, keď majú prirodzený priebeh. Táto kríza prirodzený priebeh nemá. Vlády ju nechcú s bolesťou prekonať, ale oklamať.
Hlavnou príčinou krízy bola nadspotreba, poháňaná živelným, nepoctivým zadlžovaním (rodín, firiem, vlád). Postihla hlavne problémové odvetvia, dlhodobo zachraňované dotáciami (automobilky). A problémové krajiny, ktoré viac zjedli, ako vyrobili. Prirodzeným vyústením krízy malo byť obmedzenie nadspotreby alebo aspoň jej presmerovanie do perspektívnych odvetví. A dynamických krajín…
Protikrízový bilión dolárov nie je nič iné ako gigantická sekera. Mamutí dlh. Zo svetových ekonomík povysáva peniaze. A vlády ich nalejú tam, odkiaľ začali s plačom utekať: do nekrytej nadspotreby. V problémových krajinách. A cez problémový priemysel (veľkú časť určite zhltnú obézne dinosaury ako General Motors).
Regulačný a finančný balík G20 neprináša ,,nový svetový poriadok". Skôr zachraňuje ten starý. A ak odrazí krízu, tak nie do minulosti, ale do budúcnosti…