Zmarený život
Slovné či fyzické útoky hráčov proti rozhodcom sa na ľade (a v zápale hry) vyskytujú pravidelne. Člen tímu čerstvých majstrov republiky (ktorý ešte pred pár týždňami bozkával víťazný pohár a medailu) však zašiel až príliš ďaleko.
Núkalo by sa napísať, že údajne, ibaže dotyčný sa už stihol priznať. Incident – až príliš milostivý eufemizmus pre vraždu – však s hokejom s najväčšou pravdepodobnosťou nemal nič spoločné. Za neuznaný gól, či nespravodlivé vylúčenie sa predsa nezabíja (aspoň v týchto zemepisných šírkach).
Jedna vec je však istá. Štrnásť bodných rán nie je nehoda. A či to bol amok alebo premyslený čin, je v podstate úplne zanedbateľné. Takisto je zbytočné špekulovať o pohnútkach páchateľa. Skutočný motív a skutočný priebeh udalostí poznali iba dvaja ľudia. A jeden z nich vzápätí prišiel o život.
Hokejová kariéra mladíka, ktorý od detstva sníval o sláve v zámorí, sa skončila na jednom diaľničnom odpočívadle medzi Košicami a Prešovom. Nemožno obhajovať vraha. No okrem života svojej obete zmaril aj ten vlastný. Vo chvíli, keď ho mal ešte celý pred sebou.
A ozaj, ako sa mu hrala majstrovská sezóna s vedomím krvi človeka na vlastných rukách?