Drahá polícia
Útlocitné povahy by sa mohli pohoršovať nad skutočnosťou, že ministerstvo vnútra oplieskalo vyše 50 miliónov eur (čiže viac ako pol druha miliardy Sk) na nákup nových áut, prípadne opravu tých, ktoré ešte slúžia.
V čase krízy treba šetriť a štát by mal ísť príkladom – povie si občan, neznalý veci. Predstavitelia ministerstva ho však ubezpečia, že je to všetko stále málo – potrebovali by oveľa viac, keďže im rozpočet dovolil obmeniť len desať percent vozového parku. Možno budú môcť nabudúce na tento účel využiť aj šrotovné.
Osobitne nákup dvadsiatich luxusných limuzín treba pochopiť. Najmä vzhľadom na záľubu predstaviteľov rezortu v rýchlej jazde. Ak by si chcel policajný prezident Packa opäť zajazdiť dvestokilometrovou rýchlosťou, nemôže riskovať, že sa mu dosluhujúce služobné auto rozpadne. Podobne aj minister vnútra Kaliňák, pokiaľ chce aj naďalej vychádzať v ústrety svojim vodičom a umožniť im, aby to v meste – pravdaže, proti jeho vôli – vyšliapli aspoň na stotridsať.
Občan takto navyše môže veriť, že jeho drahá polícia (a to doslovne) nebude nový vozový park masovo využívať na prenasledovanie vodičov, ktorí sa spoza volantov svojich rýchlych áut vysmievajú pravidlám cestnej premávky. A aj heslo „chudobný občan – bohatý štát“ sa dá stráviť, hlavne ak sú si pred zákonmi či predpismi všetci rovní. Aspoň v ich obchádzaní.