Vstaň, Lazar, a choď!
Keď si zlomíte ruku, prerazíte lebku, pošlú vás k chirurgom, nie k psychológovi. Ani súčasná kríza nie je diagnózou pre psychológa. Skôr pre ekonóma a environmentalistu. A predsa ešte stále väčšina ekonómov by rada presunula terapiu na psychológov. Najlepšie na tých para- ako Kašpirovskij.
Vraj stačí, aby banky znovu uverili podnikateľom a občanom. A začali vo veľkom požičiavať, i keď už trochu zodpovednejšie. Aby sa podnikatelia znovu začali pripravovať na nadvýrobu (i keď mierne reštrukturalizovanú), naberať ľudí.
Aby občan uveril v koniec krízy, začal sa znovu zadlžovať a nakupovať, aby tromfol suseda. A kríza sa skončí raz-dva. I keď si založíme na ďalšiu. Pripomína mi to biblické: „Vstaň, Lazar, a choď! Viera tvoja ťa uzdravila.“
Nepozdáva sa mi, ak ekonómiu považujeme za odbor psychológie či nebodaj psychiatrie. Ani naopak. Ako pes ku kosti sa vraciam k jedinému možnému riešeniu. Nie maximálna výroba, spotreba a zisk. Výroba primeraná optimálnej, nie umele nafúknutej spotrebe, primeraný zisk. Čoraz viac ekonómov a už aj zopár politikov uznáva toto východisko. Na to však nepotrebujeme reštrukturalizovať len výrobu, ale aj kapitalizmus. A demokraciu.