Pokora a dalajláma
Nijako neprekvapuje, že súčasní vládni politici neprejavili záujem stretnúť sa s dalajlámom. Veď sa za ním nehrnuli ani protagonisti Dzurindovej éry v roku 2000 (s výnimkou Csákyho a Mikloša).
Stále je v obľube argument, že Čína je silný ekonomický a politický hráč. Netreba ju teda zbytočne dráždiť kontaktmi s predstaviteľom národa, ktorý si čínska komunistická moc podrobila hrubou silou. Napokon pred pozíciou Číny sa pokorne skláňajú aj iní. Na druhej strane mnohí "iní“ sa nebáli s dalajlámom stretnúť. Okrem francúzskeho prezidenta Sarkozyho či britského premiéra Browna napríklad aj Václav Havel či Mirek Topolánek v susednom Česku. Od slovenských politikov však nemožno chcieť, aby dosiahli taký formát.
A čím viac zatvárajú oči pred dalajlámom, pred otázkou Tibetu a ľudských práv vôbec, tým horlivejšiu ústretovosť prejavujú k samotnej Číne. Potvrdili to aj nedávnym policajným zásahom počas oficiálnej návštevy čínskej delegácie. Dokázali to mávnutím rukou nad tým, ako do zásahu polície proti slovenským občanom zasahovali aj čínski muži v tmavých oblekoch. A zaklincovali to utajenou návštevou čínskeho ministra so zdôvodnením, aby sa podobné problémy neopakovali…
Premiér Fico svoju kariéru staval na kritike priveľmi prozápadnej a menovite proamerickej orientácie minulých vlád. Nedávno na sviatok SNP rečnil o suverénnych postojoch Slovenska, ktoré vraj už nebude žiť v predklone, ktoré neuzná Kosovo, lebo to považuje za správne, a ktoré stiahlo vojakov z Iraku, pretože tam nezastupovali slovenské, ale cudzie, "zvlášť nám Slovákom odpudivé“ záujmy. V otázkach Tibetu a Číny však nevidieť nič iné ako hlboký predklon. Ibaže na inú svetovú stranu.
A potom – dalajláma, nositeľ Nobelovej ceny za mier, reprezentuje také hodnoty, ako sú láska, slušnosť, tolerancia a pokora. Menovite tá posledná vlastnosť sa vo vládnych kruhoch naozaj nevyskytuje a dnešný politik jej azda ani nerozumie. Alebo si ju mylne vysvetľuje ako pokoru pred totalitnými režimami súčasného sveta.