Nič za nič?
Už dávno sa schôdzka šéfov Bieleho domu a Kremľa neskončila tak neefektne. Barack Obama pritom prijal Dmitrija Medvedeva len týždeň po zrušení amerického plánu na vybudovanie protiraketového štítu v strednej Európe, čo Rusko dlho vydávalo za svoj hlavný zahraničnopolitický a bezpečnostný problém. Logické by bolo očakávať, že Moskva sa Washingtonu za ústupok nejako odvďačí. Prečo potom Medvedev prišiel do New Yorku s prázdnymi rukami?
Háčik je v tom, že ani USA, ani Rusko zrieknutie sa štítu neuznali za ústupok. Američania nechcú vyzerať v očiach Poliakov a Čechov ako slabosi, ktorí ustupujú pod tlakom Rusov. A Rusi sa tvária, že Američanov, ktorí len napravili svoju chybu, nemajú prečo odmeňovať.
Takže po dlhej sérii summitov, ktoré sa konali v znamení pravidla „niečo za niečo“, tentoraz musela prísť schôdzka s výsledkom „nič za nič“. Medvedev bol pritom až taký dôsledný, že neodvolal ani rozmiestenie rakiet Iskander na hraniciach s Poľskom, ktorým vlani pohrozil ako protiopatrením na neutralizáciu amerického štítu.
Toto divadielko zahrané pred verejnosťou však neznamená, že Washington a Moskva sa nezblížili. Napríklad v otázke donútenia Iránu vzdať sa vojenského jadrového programu Rusko naznačilo zmenu. Medvedev síce v USA zopakoval ruskú mantru, že „sankcie zriedkavo prinesú produktívne výsledky“, prvý raz však dodal, že „v niektorých situáciách sa môžu ukázať ako nevyhnutné“.