Világoš pre Slotu
Čo je čierne, je v skutočnosti biele - a naopak. A čo je v politike zvrátené, odsúdeniahodné, možno považovať za celkom normálne. Aspoň v slovenských pomeroch. Asi tak sa dá zhodnotiť postup parlamentu v kauzách spojených s predsedom SNS Jánom Slotom.
Za let súkromným aerotaxi do chorvátskej Rijeky bez riadnej pasovej kontroly nedostane Slota žiadnu pokutu. A lietanie na prúdovom lietadle L-29 vraj ešte vysvetlí. Tomu sa po slovensky hovorí konzekvencie! Alebo rovno világoš. A samotný politik sa cíti prekvapený a dotknutý, že vôbec musí vysvetľovať umelo vytvorený problém. Bublinu, ktorú vraj nafúklo na základe bulváru nejaké občianske združenie.
Podobné výroky potvrdzujú, že Slota sa cíti nesmierne istý. Je predsa predsedom vládnej strany. Jedným z trojice lídrov vládnej koalície, ktorá sa stále všeobecne teší voličskej podpore. Je ešte vždy obľúbenejší ako väčšina slovenských politikov. Ešte vždy sa môže spoliehať na naivné presvedčenie svojich priaznivcov, že „nech je, aký je, aspoň ukáže tým Maďarom“.
A tak svojím príkladom Slota verejne demonštruje, že na Slovensku je normálne nechodiť do práce a nechať falšovať svoje podpisy na prezenčnej listine. Je normálne vynadať žene, nadávať policajtom. Je normálne používať letecký taxík za drahé peniaze. Je normálne obísť pasovú kontrolu. Je normálne lietať na prúdovom lietadle, jazdiť na motorkách, na luxusných autách a pritom nevysvetľovať ich pôvod. Podľa týchto „pravidiel“ nekoná len Slota, ale aj mnohí iní. A podľa toho to na Slovensku aj vyzerá…
Parlament nikdy nebude autoritou, ktorá si od poslanca – a teda svojho člena – vynúti korektné správanie. Nie je možné, aby poslanci vytvárali pravidlá hry a sami aj kontrolovali ich dodržiavanie… Otázkou ostáva, či vôbec má kto Slotovo konanie jasne pomenovať a vyvodiť z neho dôsledky. Či taká autorita jestvuje. Hoci jedna sa predsa len ponúka. Je to autorita voliča.