Minimálna mzda?
Jednou z tém týždňa je minimálna mzda. V úvahách o rozpočtoch, ako z nej vyžiť, mi chýba viacero vecí. Napríklad reálnejšie nájomné. V skromnom byte sa platí nie 158 ale 250 eur.
A kým robotníčky v textilkách kypia zdravím, nemusia rátať ani euro na lieky a zdravotníctvo. No aj tak súčet nákladov na živobytie predstavuje vyše dvojnásobok minimálnej mzdy. Obávam sa, že poplach podnikateľov je skôr bublifukom. Koľko sto topánok či konfekcie pripadá mesačne na jednu robotníčku? A o koľko centov pri zvýšení mzdy o sedem eur sa dvihne cena? Čo vlastne decimuje náš spotrebný priemysel? Kríza? Odbyt? Ázijská konkurencia? Tej by sme nepredišli, ani keby sme mali minimálnu mzdu tretinovú proti dnešnej. Európa sa zobudila a voľnému globálnemu obchodu chce nastaviť nohu. Dovozné limity. Pomohlo by to aj nám. Nemci nechcú bazárovým dovozom konkurovať cenou, ale kvalitou. Pomohlo by to aj nám.
F. D. Roosevelt vraj tvrdil, že podniky, ktoré neobstoja s (ľudsky slušnou) minimálnou mzdou, nemajú v krajine čo robiť. Myslím, že otázka minimálnej mzdy je ako aspirín. Zamestnancov pár eur nespasí a podnikateľov nepotopí. Najväčším plusom asi je, že sa od nej nebudú odvíjať ďalšie odvody.