Medvede? Ozaj premnožené?
Vracal som sa loďou prepytujem z Budapešti a pred medzipristátím v Medveďove rozhlas zhodou okolnosti hlási: "Medveďov 380, hladina ustálená." "Tak čo furt tárajú, že sú premnožené?" začuduje sa babizňa vedľa mňa.
Ale sú. Žalovala sa v telke občianka, ide ešte za tmy ráno do práce a na zastávke sedí ujko v hrubom kožuchu. Slušne pozdraví, dedo len zamrmle. Podíde bližšie – a to medveď. Alebo toť – autobus zastaví a pod prístreškom čaká medvedica s medvieďaťom.
Už aj im doplácame z našich daní na autobusy? Nik radšej nevystúpil, previezli sa do ďalšej dediny. Včelár plače, že medveď sa mu už štyrikrát vlámal do úľov. „Chodí si tam ako do cukrárne.“ Keď som chalupárčil na Turci, bača sa podchvíľou sťažoval, že mu zmizla ovca: „Medveď ju strhol.“ Treba dodať, každý tretí občan v dedine sa volal Medveď.
Televízia si neodpustila vtip, že už sa nám dostávajú aj do vlády. Medveď na životnom prostredí, nuž terno. Je chránený celoročne, nielen tradičných sto dní. A keď ho opozícia bude chcieť odstreliť, kto jej bude vydávať povolenie? Medveď predsa. Verím, že tento Medveď na rozdiel od jeho predchodcov nám daňovým poplatníkom už nebude vyberať med z úľov.