Nahota krízy
Tak nám Európska únia zaslala písmo, kde hodnotí našu ekonomiku a vyhliadky. Koalícia list číta so žiarivým optimizmom. Opozícia v ňom číta čierne výstrahy. Nečudujme sa ružovým a čiernym okuliarom. Politici ich majú v popise práce. Viac ma znepokojuje, že politici celosvetovo (!) majú na príčiny a východiská z krízy ružový pohľad. Dvihne sa cena akcií o tri percentá, cena ropy a hľa, prosperita je už za rohom.
Veľká skupina západných ekonómov krízu veštila roky pred jej vypuknutím. Finančné bubliny a spotreba na dlh však nie sú jedinou príčinou. Tou prvotnou je, že výrobné kapacity tých bohatších štátov o 20 až 40 percent presahujú možnosti reálnej spotreby.
Nalievanie štátnych peňazí síce odďaľuje okamžité dosahy, ale zakladá na ďalšiu krízu. Riešením nie sú finančné barličky pre nadbytočné kapacity, ale ich krutá likvidácia. Čo by vo vyspelých krajinách znamenalo 60 miliónov nezamestnaných.
Čo s nimi? Riešením by bolo „vymyslieť“ nové odvetvia. Zatepľovanie bytov, obnoviteľná energia, v doprave vodíkové články. Proste svet potrebuje ekonomickú revolúciu, ak nechce sociálnu. Aj my máme ekonómov, ktorí majú odvahu o kríze hovoriť pravdu. Profesor Jaroslav Husár a Peter Staněk sú najznámejší z nich.