Vedieť rátať
Pred časom som krútil hlavou nad inzerátom banky – ponúkala úrok 20 percent. Úradníčka mi pri okienku vyložila, že to ide o súhrn úrokov pri päťročnej viazanosti. Vravím, ale potom je úROK len 4 %, tých 20 – to je ú5ROK. To ste mali dať do inzerátu.
„V reklame nemôže byť všetko.“ Pri dnešnej úrokovej mizérii sú aj 4 % terno. Prídem do banky a aha! To len v prípade, keď si rovnakú sumu uložím aj do podielového fondu. Kde je vstupné 1,5 %. Teda ostanú mi za prvý rok len 2,5 %. A v podielovom fonde mi banka ručí len za 90 % istiny. Čiže zostane mi mínus 7,5. Z milióna teda nedostanem 50-tisíc, ale 75-tisíc môžem stratiť. Bolo by to školné či pokuta za tie lákavé štyri percentá. Čítal som poznámku, začínajúcu sa fiktívnym rozhovorom: „Dedil som, chcem uložiť väčšiu sumu.“ „Jáááj, máme výnosné podielové fondy.“ „Ste ma nerozumeli, vravím, že som dedil, nie že som debil.“
Američanov by ste považovali za vzor finančnej gramotnosti. No nielen Enron, Madoff, Lehman sú dôkazom opaku. Prieskum medzi vysokoškolákmi ukázal, že takmer nikto z nich nevie, koľko má spolu dlžôb na desiatke kreditných kariet. Keby Mikolaj vymyslel namiesto učebnice čiarových kódov učebnicu finančnej gramotnosti, zaslúžil by sa viac.