Kde je vôľa...
Mikuláša Dzurindu dnes čaká v sobotu náročný deň. SDKÚ bude politicky hodnotiť rok 2009. Teda rok, ktorý stratila.
Presnejšie povedané: stratený nie je rok 2009, ale SDKÚ. Rok škandálov a hospodárskej krízy – paradoxne – nepodlomil kolená Ficovej vláde, ale Dzurindovi. Jeho titul „líder opozície“ je dnes čisto formálny. A úsmevný. Pretože nie je krytý silou. A politickou víziou.
Rok 2009 mohol byť pre opozíciu zlomový. Ficova vláda preukázala úplnú bezradnosť v boji s krízou. Vyprodukovala celý seriál miliardových škandálov. A dlhov. Fico sa zasekol – recykluje staré bojové heslá a prázdne frázy (raz sociálne, raz národné). Pravica však cez slabé miesta koalície neprerazila. Prehrala prezidentské voľby. V eurovoľbách neprekvapila. V krajských voľbách ju prevalcoval Smer.
Dzurinda v tom však nie je sám. Spolu s ním pohorela aj Radičová. Jej „nový začiatok“, ktorý vyhlásila po prezidentských voľbách, rýchlo zasvietil. A rýchlo zhasol. „Líderka“ Radičová výzvy roka 2009 neuniesla. Ušla pred nimi (doslova). Strana opäť pochopila, že jej predseda je nenahraditeľný. Na veľkú radosť Fica…
Koniec roka 2009 potvrdil, že „lídri“ SDKÚ už ponúkajú len vôľu. Nie cestu.