Povolanie poslanec
MÁRIUS KOPCSAY: Lekár, ktorý neordinuje, vodič, ktorý nešoféruje, či učiteľ, ktorý odmieta vojsť do triedy, by asi vo svojej profesii okamžite skončili. Poslanec, ktorý verejne nevystupuje ani nenavrhuje zákony, však berie plat a má dokonca nádejné vyhliadky na ďalšie štyri roky vo funkcii.
Poslaneckú prácu samozrejme nemožno merať iba prerečnenými hodinami alebo počtom vypracovaných návrhov. Nie je však normálne, ak sála NR SR zíva prázdnotou a zástupcovia ľudu sa vyhovárajú na iné povinnosti. Pričom napríklad do volieb ich čaká už len 19 rokovacích dní.
Nemožno sa však čudovať, ak sa „vyvoleným“ na parlamentnej pôde prepečú aj horšie veci, napríklad chronické absencie (Slota či Micheľ), ak sa nedočkajú postihov za falšovanie podpisov na prezenčke, za vulgárne slová či neúplné majetkové priznania…
Povolené je skrátka všetko. A povolanie poslanec sa zúžilo len na prispievanie ku koaličnej väčšine, odmietanie opozičných návrhov a predovšetkým stráženie vlastnej poslaneckej nedotknuteľnosti, ktorá je pre oba tábory posvätná. Nečudo, že pre tých šikovnejších je práca v parlamente len vedľajším úväzkom, ktorým možno prikryť oveľa výnosnejšie džoby.