Myšlienka bola dobrá...
Štátna podpora vedy a výskumu pre súkromné spoločnosti z dielne ministra školstva Jána Mikolaja má prvých adresátov. Patrí medzi nich aj ministrova alma mater - Žilinská univerzita a Výskumný ústav papiera a celulózy.
Ten by mal patriť firme osoby blízkej Mikolajovi. No ako to už na Slovensku chodí, každý každého pozná a tak podozrenie z klientelizmu by mohlo byť opäť scestné.
Hoci by aj takéto podozrenia pramenili zo samotnej podstaty dotyčného zákona. O rozdelení peňazí totiž rozhoduje samotný minister (nemusí sa ani obťažovať zostavovaním žiadnej výberovej komisie). Ten si k svojmu verdiktu môže vyžiadať dva odborné posudky (zákonom nijako bližšie nešpecifikované), no zároveň ich pri konečnom výbere prijímateľa štátnej podpory nemusí rešpektovať.
Pravda, samotná myšlienka zákona vôbec nie je zlá. Najmä v súvislosti s ustavične (a každou vládou) „omieľanou“ podporou znalostnej ekonomiky. Stačí sa len pozrieť na iné krajiny EÚ, koľko percent HDP do vedeckého výskumu investujú.
Úmysel ministra Mikolaja teda bol pravdepodobne spoločensky prospešný. Večná škoda, že sa tento úmysel nepodarilo pretaviť aj do transparentnejšieho znenia konkrétneho zákona.