Ako v raji
Minister Vážny má pravdu, keď tvrdí, že mu zákon nedovoľuje vylúčiť z tendra firmu, ktorá sídli hoci aj "vo vajcovej škrupinke". Ako argument však takéto tvrdenie neobstojí. A už vôbec ho nemožno považovať za uspokojivé vysvetlenie, prečo v mýtnom tendri uspela najdrahšia ponuka neznámej firmy - aj keď spolčenej so známou spoločnosťou.
Je to podobné, ako keby do zodpovednej funkcie vo firme prijali človeka bez akýchkoľvek referencií, že je na danú oblasť odborníkom. A prípadne by sa dotyčný tajne dohodol s nadriadeným, že sa mu odvďačí a bude mu odvádzať dvadsať percent svojho platu.
Znovu a znovu sa odhaľujú podozrenia, že na základe takéhoto modelu sa prelievali a aj prelievajú verejné prostriedky do súkromných vreciek a straníckych pokladníc. Cez tendre a garážové či škrupinkové firmy sídliace v daňových rajoch. Nie je preto rozhodujúce, či otázky na túto tému kladie Dzurinda, pretože má práve na krku „malér“. Mal by ich klásť každý. A každému politikovi, či je v opozícii, alebo vo vláde. Každého občana by predsa malo zaujímať, do akej miery práve on – a celkom nedobrovoľne – prispieva na to, aby sa politici a ich spolky mali ako v raji.