Kto nekradol?
Za ktorej vlády, Mečiarovej, Dzurindovej alebo Ficovej, sa darilo najviac korupcii na najvyšších poschodiach? V tom sa nikdy nezhodnú ani bežní ľudia, ani politológovia. Dá sa však povedať úplne natvrdo, že ani jednej z nich sa nevyhli korupčné škandály a zlodejčiny označované za lúpeže storočia.
Je scestné počítať, kto viac nakradol. Asi by z toho vyšlo, že najviac sa nabalili mečiarovskí privatizéri, najšikovnejšie sa obohacovali za Dzurindu a úplne primitívne sa kradne za Fica. Voliči by sa však nemali zmieriť s tým, že politici kradli a kradnúť budú. Politici kradnú z toho, čo štátu zaplatili občania. Väčšina ľudí nekradne. Ani v obchode, ani susedovi jablká. Tak prečo môžu politici? Zrejme aj preto, že im to verejnosť toleruje.
Dôležité je pozrieť sa, aké protikorupčné opatrenia tá-ktorá vláda prijala, aby sa na štátnych peniazoch nemohli beztrestne priživovať politici a s nimi spriaznení mecenáši. Len legislatívne páky, vnímavá verejnosť a orgány činné v trestnom konaní, ktoré nie sú závislé od politikov, povedú možno raz k zmene. Protikorupčných opatrení najviac prijala Dzurindova vláda. Či sa ich aj držala, je však už iná pesnička. Preto nestačí len výmena ministrov, keď je už tlak verejnosti neudržateľný. Tak to robí premiér Fico. Zmeniť treba systém. Aj politikov. Tých, ktorí majú vypálené v mozgu, že zo štátneho krv netečie.