Veľká ilúzia
Bezplatné zdravotníctvo neexistuje. Je to iba ilúzia, ktorú vytvára časť politikov, čím zbytočne mätie ľudí. Každý predsa vie, že nič nie je zadarmo. Napokon ani taký veľký humanista, akým Albert Schweitzer nesporne bol, neliečil domorodcov v trópoch grátis. Od svojich pacientov vyžadoval vždy nejakú, aj keď iba symbolickú, protihodnotu.
Náš zdravotný systém si financujeme prostredníctvom poistenia. Objem peňazí v ňom je však dlhodobo nedostačujúci a vyhliadky ešte neradostnejšie. Nové technológie, čoraz sofistikovanejšie medicínske postupy spolu s predlžujúcou sa dĺžkou života budú znamenať ešte väčšiu záťaž na jeho financovanie.
Istým riešením môže byť dobrovoľné pripoistenie alebo priame platby u lekára. Aj to má však háčik, lebo, ako ukazuje prax, sme vlastne zajatcami poisťovní. Jedna z nich napríklad nedávno zrušila zmluvu so súkromným medicínskym zariadením v Bratislave, tvrdiac, že vykonáva veľa zbytočných úkonov.
Známe sú aj praktiky poisťovní v Spojených štátoch, ktoré až do spustenia zdravotníckej reformy mali možnosť vďaka rôznym trikom poistencom neuhradiť starostlivosť práve v okamihu, keď to naozaj potrebovali.
Čo teda robiť? Je zrejmé, že priamym platbám sa v budúcnosti nevyhneme. Úlohou štátu by malo byť vytvorenie jasných pravidiel hry, ktoré by určovali, čo všetko môže byť hradené z poistenia a čo by si mal pacient sám doplatiť. Inak sa bude balvan dlhu zväčšovať a zdravotná starostlivosť zhoršovať…