Bitka o sociálny štát
"Chudoba cti netratí," zvykne sa hovoriť v našich končinách. Toto staré príslovie slúžilo v minulosti na ospravedlnenie vlastnej biedy a dodnes funguje ako obrana proti neutešenej realite, ktorú sa pokúša zastrieť vznešeným moralizujúcim posolstvom.
Povedzme si však na rovinu: nikto netúži byť chudobný. Napriek tomu, chudobou je na Slovensku ohrozených 11 percent ľudí. Oproti minulosti je to o čosi menej, no z pohľadu 600-tisíc ľudí, ktorých sa to priamo týka, je 2-percentný pokles zanedbateľný.
Na pozadí týchto skutočností sa medzi Smerom a SDKÚ pred časom rozpútala „bitka o sociálny štát“, ktorá pokračuje ďalej. Idú voľby, a tak politické strany naprieč celým spektrom začínajú prichádzať so svojimi riešeniami. Pre jedných je súčasná podoba Zákonníka práce nedotknuteľná a s chudobou chcú bojovať pomocou zvyšovanie minimálnej mzdy. Tí druhí veria, že sťaby mávnutím čarovného prútika, všetko vyrieši zavedenie odvodového bonusu.
Takmer nikto však nehovorí, že súčasný sociálny systém chudobných ľudí príliš nemotivuje zamestnať sa. A tak tí, ktorí uviazli v sociálnej pasci, sa v nej pohodlne zabývali a nemajú dôvod ju opúšťať. Druhou veľkou výzvou je podpora trhu práce, ktorý treba prepojiť so školstvom.
So zvyšujúcou sa vzdelanostnou úrovňou rastie šanca nájsť si slušné zamestnanie. Iba ak prestaneme byť iba manufaktúrou, nemusíme byť odkázaní na milosť či nemilosť druhých. A potom, keď k sa pohne pelotón dopredu, aj tí poslední majú šancu na lepší život.