Harabinov pašalík
Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Preto sa v demokratických spoločnostiach uplatňujú kontrolné mechanizmy, ktoré takému konaniu zamedzujú. Vo všeobecnosti platí nepriama úmera: čím je úroveň demokracie vyššia, tým je stupeň korupcie nižší.
Dá sa povedať, že v takýchto krajinách nikomu nič len tak neprejde a verejnosť je na akékoľvek prejavy svojvôle veľmi citlivá.
Pred časom sa vo Švédsku stala takáto udalosť: vtedajšia vicepremiérka Mona Sahlin použila pri platení stranícku kreditku, pričom peniaze okamžite vrátila, no tlač ju za to „roznosila na kopytách“. Škandál. Obľúbená politička odstúpila z funkcie a do vysokej politiky sa vrátila až po troch rokoch „očistca“.
Na Slovensku, každodenne konfrontovanom s aroganciou moci, by sa nad takýmto prípadom nikto ani len nepohoršoval. Prah citlivosti je „prekliate“ nízko, a tak sa niektorí politici myslia, že im je všetko dovolené.
Poslednou v rade takýchto udalostí je škandalózne udelenie diplomatického pasu Gabriele Harabinovej, manželke súčasného predsedu Najvyššieho súdu. Tak ako v minulosti exministrovi spravodlivosti nerobilo problém, že v služobnom aute sa rozvážal jeho syn a druhá limuzína so šoférom vozila jeho manželku, nemá problém ani teraz, lebo vie, že sa mu nič nestane.
Štefan Harabin sa tak spokojne môže správať ako neobmedzený vládca vo svojom pašalíku. Azda by mu už mal konečne dať niekto najavo, že táto gubernia, nie je banánová republika, ale právny štát, kde zákony platia pre každého rovnako.