Bieda „bankových robotníkov"
Slovensko sa stalo svedkom historicky prvého štrajku bankárov. Pri pohľade na pozlátku honosných budov bánk by si bežný človek možno aj povedal, že štrajkovať nepotrebujú. Opak je však pravdou.
Dôvod, pre ktorý sa v chladný decembrový deň vybrali zamestnanci UniCredit Bank do bratislavských ulíc, je pritom jednoduchý. V porovnaní so mzdami svojich zahraničných kolegov majú takzvaní „bankoví robotníci" v slovenskej pobočke banky výrazne nižšie platy. Od augusta sa pritom s vedením banky nedokážu dohodnúť na raste miezd, ktorý by dokázal pokryť aspoň priemernú mieru inflácie.
„Za slušnú prácu slušná mzda," oznamovali transparenty, ktoré držali v rukách pred svojou centrálou nespokojní pracovníci jednej z najväčších bánk na Slovensku. Ich zástupcovia na provizórnom pódiu pritom niekoľkokrát zopakovali, že skúsení bankári, neraz s 20-ročnou praxou, zarábajú menej ako predavačky v potravinách. „Nie sú to ľudia z podateľne alebo upratovačky, sú to odborní zamestnanci," zdôraznila šéfka odborárov v slovenskej časti UniCredit Bank Jana Százsová.
Okrem toho však odborárka pripomenula aj ďalšiu dôležitú vec. Súpera, pred ktorým stoja. Je ním taliansky bankový dom, ktorý pôsobí po celej Európe. Jednoducho povedané, voči silnému vlastníkovi masívneho kapitálu sa vzopreli ľudia, ktorí neraz zarábajú menej ako tisíc eur v čistom mesačne. Úloha, ktorá ich čaká, je o to náročnejšia, že sú prvou lastovičkou. Vydali sa totiž po ceste, ktorú pred nimi ešte nikto nevyšliapal.
A čo teda za doterajším nezdarom pri dlhomesačných vyjednávaniach slovenských bankových úradníkov stojí? Pointa nie je príliš zložitá. „Je to princíp kapitálu. Veľa peňazí si pýta ešte viac peňazí,“ vysvetlil predseda Odborového zväzu bánk a poisťovní Svetozár Michálek. K jeho slovám už nie je príliš čo dodávať.
