Lukašenkov poker
Na prvý pohľad to vyzerá ako vo vtipe, v ktorom slon kráča s komárom po moste. Menší z dvojice odrazu významne zaševelí: "Ale dupeme, čo!"
Za sporom Dávida s Goliášom, v plynovej rusko-bieloruskej vojne, vôbec nejde o plyn. Skrývajú sa za ním narastajúce politické nezhody Moskvy a Minska.
Samotné dlhy sú iba politickým folklórom a prejavom nespokojnosti Ruska s postojmi „baťka“, ako Bielorusi familiárne volajú prezidenta Alexandra Lukašenka. Po minuloročnej „mliečnej vojne“ vyvolanej odmietnutím Minska uznať separatistické Južné Osetsko a Abcházsko a po neochote aktívne pomôcť Rusom pri tvorbe jednotiek rýchleho nasadenia, nasleduje bieloruské blokovanie colnej únie, ktoré organizuje Moskva.
Minsk podmieňuje svoju účasť v nej „prehodnotením“ terajších cien za ruské dodávky ropy a plynu. Dohodu o únii majú podpísať už o niekoľko dní. A tak je Moskva čoraz podráždenejšia. Jej nevôľu vyvolalo aj udelenie politického azylu kirgizskému exprezidentovi a odmietnutie podpory terajšej vláde v Biškeku, ktorú pre zmenu Moskva už uznala. Lukašenkov rafinovaný politický poker má pozadie aj v blížiacich sa prezidentských voľbách koncom roka alebo v januári.
Svojou „rebéliou“ proti Moskve sa stavia do pozície národného hrdinu a prípadné hospodárske ťažkosti môže zvaliť na Moskvu. Lukašenko zároveň už vyslal niekoľko opatrných signálov do Bruselu, s ktorým by rád „viac spolupracoval“. Popri tom je ochotný otvoriť dvere čínskym investorom. Zatiaľ však obchoduje z Moskvou: budeme politicky lojálni, ak urobíte pre nás dobrú cenu za ropu a plyn.