Hodnoty a burky
Minulý týždeň v Iráne odsúdili 43-ročnú Sakineh Mohammadi Aštiani na trest smrti ukameňovaním za mimomanželský vzťah. Akoby táto hrôza sama osebe nestačila, ešte je tu dôvetok: zločinu sa mala dopustiť – niekoľko rokov po smrti svojho manžela...
Po medzinárodnom tlaku Aštiani kameňovaná nebude: čo však nevylučuje, že bude popravená nejako „humánne“, povedzme obesením. Ktorý liberálne cítiaci človek by pri počutí takýchto správ nezatínal päste?
V januári výbor francúzskeho parlamentu odporučil rozšíriť platný zákaz nosenia burky (moslimského ženského odevu) z verejných škôl aj na úrady, verejné inštitúcie a hromadnú dopravu. V máji iniciatívu schválil francúzsky kabinet. Teraz o zákone rozhoduje dolná komora parlamentu. Argumenty? Okrem „protiteroristického“ dôvodu má byť motívom „ochrana národných hodnôt“.
Má sa liberálne cítiaci človek radovať? Keď liberálne nielen cíti, ale aj myslí, tak ani veľmi nie. Burka je neprijateľná. Ale zákaz? Nie je to to isté ako zákaz krížov vo verejných školách? Nie je, pretože kríže vešia inštitúcia, kým tu ide o jednotlivcov a ich životy. A nielen to.
Ako zmení podobný zákon mizogýnnych starcov, ktorí zotročujú ženy po celom svete v mene náboženstiev? Ako pomôže ženám, keď na jednej strane pokutuje tých, čo by ich nútili zahaľovať si tvár, no na druhej strane práve im odmieta štátne služby a verejnú dopravu? Sú „národné hodnoty“ vynútiteľné? A ako sa potom odlíšime od tých čo v mene „hodnôt“ kameňujú ľudí?