Koniec rečí
Po tom, čo Viktor Orbán triumfálne prevzal vládu v Budapešti, sa zdalo, že najväčšími problémami Maďarska sú dvojaké občianstvo, Trianon a zájazdy maďarských školákov na "rodnú hrudu".
Omámený mocou začal nahlas uvažovať o premene parlamentnej demokracie na akýsi národno-korporativistický model stavovského štátu , kde sa vláda bude o zákonoch radiť so zástupcami občanov v systéme tzv. národných konzultácií (čo je, mimochodom, taliansky fašizmus ako vyšitý).
O čo viac podobných „periel“ ducha vypustil, o to menej sa vyjadroval k zásadnému problému – čo s kolabujúcou maďarskou ekonomikou, kde verejný dlh tvorí 80 percent HDP a tohtoročný deficit presiahne sedem percent. Slovo šetriť sa však v jeho slovníku zásadne neobjavovalo.
Zo snenia o totálnej premene Maďarska na akýsi zázračný Orbánland ho po uplynulom víkende azda preberie odkaz Medzinárodného menového fondu, ktorý je jasný: musíte viac šetriť, inak vám zvyšok úveru neposkytneme.
Na jeseň 2008 totiž práve MMF spolu so Svetovou bankou a Európskou úniou poskytli krachujúcemu Maďarsku záchranný balíček 20 miliárd eur.
A tak pripravované škrty vo verejnej správe (15-percentné zníženie miezd) či daňová reforma budú musieť byť ešte radikálnejšie.
Ak Orbán nechce, aby sa forint prepadol pod "magickú“ hranicu 300 forintov za euro (a tým opäť zdraželi hypotéky, ktoré si mnohí Maďari brali v zahraničných menách), musí začať konať.
Napokon, žiadna predchádzajúca vláda v Maďarsku nemala taký silný mandát a očakávania do nej vkladané neboli nikdy také vysoké.